Stránky

7. 1. 2022

ZA JURAJOM MADZINOM

Ak máte akú-takú citlivosť na človečie veci – bárs by vám siahala len po vlastnú košeľu – nemôže vás nezasiahnuť odchod blížneho. Zvlášť človeka, ktorého cesty sa s vašimi od detstva tu dotýkali, tam pretínali. S ktorým ste sa vídali málo. A predsa dosť na to, aby ste jeden o druhom mali povedomie.
Juraj,
vedel som, že si po maturite študoval právo. Že si sa oženil s Jankou, mojou rovesníčkou a kamarátkou z ulice a základnej školy. Že sa vám narodili dvaja synovia vo veku mojich detí. Že si pracoval vo Vinárskych závodoch, kde sa ako dôchodca zamestnal môj otec.
Nakoniec sme dlho boli skoro susedia. A nejaký čas aj kolegovia. To v dobe mečiarovskej privatizácie, keď si nastúpil do podniku, kde som pracoval. A kde vysoké manažérske posty zastávali viacerí Račania. Takí, čo za komunistov boli komunisti. Za Mečiara mečiarovci a privatizéri. Tu prvý raz padla kosa na kameň. Ty si podporil privatizáciu podniku manažérmi. Ja donkichotskú akciovku zamestnancov. Na víťaza si vsadil Ty.
Odjakživa si bol človek osobného kontaktu. Predurčovala Ťa k tomu priateľská a žoviálna povaha. Po 50-ke si sa v Rači stal miestnym poslancom. Neskôr, ako poslanec-dôchodca, si denne križoval ulice Rače. A stretával sa s ľuďmi. Spoluorganizoval a sponzoroval športové podujatia. Chodil na futbalové zápasy detí, dorastu aj mužov. Štartoval bežecké a cyklistické preteky. Odovzdával ceny.