ZA MÁRIOU HAVLOVIČOVOU

Mária Havlovičová, rod. Riglerová, sa 18. januára 2022, vo veku 88 rokov, odobrala tam, odkiaľ niet návratu. Sedem mesiacov po tom, čo na večnosť odišiel jej celoživotný druh a milovaný manžel Ľudovít Havlovič.

Pani Mária Havlovičová mi vstúpila do života na dva kroky. Najprv ako manželka Ľudovíta Havloviča. Švagriná jeho brata Stanka a Atky, rodenej Oslárovej. Našich susedov z ulice a blízkych priateľov mojej sestry Filky a švagra Janka Luknára. Vtedy sme sa osobne nepoznali.

O druhý krok sa pričinila kniha Ľudovíta Havloviča RAČA Z dejín a pamiatok obce. Vydaná v roku 2002. Pre seba som si ju objavil o päť rokov neskôr. Vďaka švagrovi Jankovi Luknárovi. Padla mi u neho do oka. Ako pozvánka do minulosti Rače. Bez váhania som zašiel za autorom. A dostal od neho 4 výtlačky knihy. Slovo dalo slovo a s pánom Havlovičom sme sa podujali dať knihu na blog Starý Račan. Často sme sa kvôli tomu stretali. A napriek odstupu jednej generácie sa zblížili. Z pána Havloviča sa stal Ľudko. Priateľ, ktorý sa tešil záujmu o jeho dielo.

Pani Marienka bývala pozornou hostiteľkou stretnutí s Ľudkom. Nechávala nám priestor na debaty. Sama sa bez slova držala v úzadí. Mlčať nevydržala dlho. Ľudkove spomienky, jej výborná pamäť a bystrá myseľ ju vtiahli medzi nás. Debaty vo dvojici sa zmenili na rozhovory v trojici. Z hostiteľky pani Marienky sa stala priateľka Marienka.

ZA JURAJOM MADZINOM

Ak máte akú-takú citlivosť na človečie veci – bárs by vám siahala len po vlastnú košeľu – nemôže vás nezasiahnuť odchod blížneho. Zvlášť človeka, ktorého cesty sa s vašimi od detstva tu dotýkali, tam pretínali. S ktorým ste sa vídali málo. A predsa dosť na to, aby ste jeden o druhom mali povedomie.

Juraj,

vedel som, že si po maturite študoval právo. Že si sa oženil s Jankou, mojou rovesníčkou a kamarátkou z ulice a základnej školy. Že sa vám narodili dvaja synovia vo veku mojich detí. Že si pracoval vo Vinárskych závodoch, kde sa ako dôchodca zamestnal môj otec.

Nakoniec sme dlho boli skoro susedia. A nejaký čas aj kolegovia. To v dobe mečiarovskej privatizácie, keď si nastúpil do podniku, kde som pracoval. A kde vysoké manažérske posty zastávali viacerí Račania. Takí, čo za komunistov boli komunisti. Za Mečiara mečiarovci a privatizéri. Tu prvý raz padla kosa na kameň. Ty si podporil privatizáciu podniku manažérmi. Ja donkichotskú akciovku zamestnancov. Na víťaza si vsadil Ty.

Odjakživa si bol človek osobného kontaktu. Predurčovala Ťa k tomu priateľská a žoviálna povaha. Po 50-ke si sa v Rači stal miestnym poslancom. Neskôr, ako poslanec-dôchodca, si denne križoval ulice Rače. A stretával sa s ľuďmi. Spoluorganizoval a sponzoroval športové podujatia. Chodil na futbalové zápasy detí, dorastu aj mužov. Štartoval bežecké a cyklistické preteky. Odovzdával ceny.