1. 11. 2019

Zákon chráni potomka v maternici biedne

Kiež teda zákon zaistí živáčikovi v tele matky čo najviac dôstojnosti a čo najmenej bolesti.
Matke čo najmenšiu ujmu na zdraví. Otca kiež ušetri pocitu piatych huslí.

Ideálna správa pre potomka v maternici: Si chcený a milovaný už od počatia. 
A my, matka a otec, sme odhodlaní venovať ti náležitú starostlivosť.

Lenže v reálnom svete sú časté aj iné scenáre.

Potomok je neraz počatý náhodne a nechcene. • Znásilnením. • Incestom. • Zneužitím. • Náhodným stykom. • V mileneckom vzťahu. • Pri skupinovom sexe. • V opitosti. • Pri tripe. • Pred dosiahnutím plnoletosti. • Počas štúdia. • Uprostred napĺňania osobných a kariérnych cieľov. • V čase dôležitého pracovného poslania...

V čase tehotenstva sa objavujú záťažové okolnosti. • Ohrozenie zdravia a života matky tehotenstvom, potomkom, pôrodom. • Genetické poškodenie potomka. • Znížená schopnosť potomka prežiť. • Úmrtie alebo odchod partnera. • Odmietnutie podpory rodinou. • Strata zamestnania, domova, majetku. • Spoločenské riziká a hrozby. • Obava o životný štandard rodiny...

Väčšinu záťažových okolností žena dokáže s podporou blízkych zvládnuť a počatému potomkovi otvoriť cestu do života. Niektoré situácie sú nad sily matky a jej partnera. A aj keď štát, cirkvi, charita a neziskový sektor ponúkajú pomoc a viaceré alternatívy (hniezda záchrany, utajený pôrod a adopcia dieťaťa, ...), žiadna nemusí byť pre ženu prijateľná.

V reálnom svete preto neraz padne rozhodnutie potomka v maternici usmrtiť.
PRED DILEMOU, ČI a KEDY je prípustné tak učiniť, zjavne NIET ÚNIKU.

Odpoveď na otázku ČI pri znásilnení, inceste, ohrození života matky sotva môže znieť NIE.
Rozhodnutie usmrtiť potomka vtedy býva vynútený ťah.

Odpoveď na otázku KEDY je zložitejšia.

V hre je biogenetická triáda MATKA-OTEC-POTOMOK.
A v prvej línii sa hrá o vyváženie záujmov členov triády:

• dôstojnosť a život verzus bolesť a usmrtenie potomka.
• riziko a obeta verzus život, sloboda, pohodlie a zdravie matky.
• sebaúcta verzus pocit piatych huslí otca.

Čím neskôr sa potrat vykoná:

• tým je väčšie riziko, že vyvinutejší potomok cíti bolesť. Základy nervového systému potomka sa vytvoria do 4. TT. Od 8. TT má už všetky orgány a vyzerá ako malý človek, len s inými proporciami.

• tým viac ohrozuje zdravie matky. Telo ženy sa hormonálne a biochemicky viac mení. Neskoršie násilné odstránenie plodu z maternice má horšie následky.

Kľúčovým záujmom potomka je, aby matka a otec mali na vrchole hodnôt jeho ochranu a otvorili tým dvere jeho životu. Scenár je postavený na osobnom rozhodnutí rodičov. Nevyžaduje dozor zákona.


Keď matka nemá motiváciu ani silu prijať zásah do súkromia svojho tela a obetovať sa potomkovi, do hry vstupuje možnosť potomka usmrtiť a odstrániť z maternice. Biogenetická triáda sa ocitá na rázcestí života a smrti.

Keď padne rozhodnutie potomka v tele matky usmrtiť:

• bolesť potomka bude tým menšia, čím skôr bude usmrtený (pripomeňme: bolesť vníma od 8. TT).
• telesné zdravie matky utrpí tým menej, čím skôr sa potrat vykoná (viď násilné odstránenie plodu).
• sebaúcta otca utrpí tým menej, čím viac ho matka začlení do rozhodovania o osude potomka.

Pri potrate vyváženiu záujmov matky, otca a potomka prospeje:

• znížiť lehotu pre vykonanie potratu z 12. na 6. – 8. TT
• začleniť otca do rozhodovania o potrate, ak sa nedopustil násilia pri počatí

Možnosť znížiť lehotu na vykonanie potratu priniesol rozvoj medicíny. Osobitne dostupnými testami, ktoré zisťujú tehotenstvo oveľa skôr než pred 33 rokmi, kedy zákon určil medznú lehotu na 12. TT.

Už v roku1986 predkladatelia novely zákona o interrupcii v dôvodovej správe odporúčali uprednostňovať tzv. miniinterupcie – usmrtenie potomka do 6. až 8. TT. Do tejto lehoty má embryo hmotnosť menej než 1 gram a z maternice sa odsáva bez celkovej anestézie matky.


Po 8. TT vstupuje na scénu narkóza matky a invázia klieští a kyrety do maternice.
Lekár(?) odstraňuje z tela matky plod s ukončeným vývinom orgánov.
So schopnosťou vnímať bolesť. A brániť sa.

Ak sa žena nechce vzdať práva potomka usmrtiť, nemusí. Nik ju nedonúti.
Bolesť a utrpenie potomkovi aj sebe ušetriť môže.
A nič jej nebráni tak učiniť.

Stačí empatia k potomkovi v maternici.
A vôľa poľudštiť zákon.




DISCLAIMER

• Text si nenárokuje byť vedeckou ani svätou pravdou, ani etickým imperatívom.
• Zodpovednosť za výklad a použitie častí textu má sám za seba každý čitateľ.


Miro Ščibrany
OZ račan.sk


Vysvetlivky:

TT ... týždeň tehotenstva


Súvisiace odkazy:

Miro Ščibrany: Smrť v maternici – bolestné mýto za slobodu a pohodlie ženy
Miro Ščibrany: MATERNICA verzus UPT. Hra o jablko.

Expert Tells Congress Unborn Babies Can Feel Pain Starting at 8 Weeks




Zápisky deda Miuka 2019/11 – Nebou to čeut. Bou to mufuón.

štvrtok 21. novembra 2019
predpoludnie. Leo s dedom sa chystajú na vychádzku.

pôvodný plán ísť na vláčiky Leo v poslednej chvíli mení. namiesto odrážadla si berie kolobežku. ide sa tam, kde sú autíčka – nad hlavnú cestu. cieľ: detské ihrisko niektorého medzibloku.

na druhej strane križovatky Púchovská – Detvianska Lea zaujmú mechanizmy. upravujú povrch uzavretého pruhu Detvianskej ulice. „čo uobia ujovia?“ „kanalizáciu od kostola. teraz upravujú povrch cesty,“ vysvetlí dedo. „puečo?“ „aby autá mohli zase jazdiť po celej šírke ulice.“

Leo sa rozbehne a uháňa hore Detvianskou.
dedo musí za kolobežkárom bežať.

„mám mokué oko,“ oznámi Leo dedovi.
z kútika oka sa derie a kotúľa po líci slzička.
dedo slzu vysuší vreckovkou. ide sa ďalej.

„Fiuip a Euiška si mysueui, že videui čeuta. a to nebou čeut. bou to mufuón,“ spomenie si Leo na scénu zo seriálu S Hubertem do lesa. „ufón?“ začuduje sa dedo. „neee ufón. mufuóóón,“ opraví deda Leo.

pri prechádzaní Rustaveliho ulice Leo narazí kolobežkou do obrubníka. prekopŕcne sa cez riadidlá a dopadne na ruky. „au, zuaniu som si uuku,“ ukazuje a necháva si na dlani pofúkať malú oderku.

detské ihrisko na Gelnickej je na dohľad. „budú na ihuisku Emka a Ebigej?“ spomenie si Leo na kamarátky spred týždňa. „na hojdačke je len jedno dieťa. Emka ani Abigail to asi nebude,“ myslí si dedo.

a naozaj. na hojdačke sa hojdá chlapček. je asi o pol roka mladší ako Leo. jeho mama mu hovorí Šajen. tato je Ind z Bangalúru na juhu Indie.

Leo sa posadí na vedľajšiu hojdačku.
hojdajúc sa pozoruje a komentuje okolie.
„aha, na chodníku je fuaša. patuí do koša. tam uetí vtáčik.
huadá potuavu. uobí si na zimu zásobu...“.


je sychravo. Lea začínajú oziabať ruky.
„zabudui sme uukavice. ideme maminke.“

je čas obeda. Šajenko s mamou sa tiež zberajú domov.
pred sídliskom sa lúčia noví kamaráti.


sobota 16. novembra 2019
skoré popoludnie. obývačka u Lucie a Peťa.

dedo vchádza do miestnosti. mama Lucia chystá veci na cestu. čo nevidieť rodinka odchádza na chalupu. Lea počuť zo spálne. pricupitá. na sebe má plienkové nohavičky a body. holé nohy, holé ruky. body je dole rozopnuté. zadný diel pri behu plápolá ako šos fraku.


Leo drží v ruke malú rozsvietenú baterku. „bateuku si beuiem na chauupu,“ oznamuje dedovi. „jasné. budeš ju potrebovať,“ schváli dedo úmysel. „puečo?“ spýta sa vnúčik. „aby si si posvietil do všetkých kútov.“ „puečo?“ „možno nájdeš netopierika. ako minule babi s dedom.“

vyhliadka, že v chalupe nájde netopiera, Lea zaujme.
ťažko odhadnúť, či teší.

odloží baterku. postaví sa pred deda.
„dedo, vyhoď ma,“ rozkáže si. dedo Lea chytí pod pazuchy a vyhodí. keď telo vnúčika opúšťa dedove ruky a dosahuje vrchol, Leo sa smeje a privoláva maminu pozornosť:

„mama-dieuča, pozeuaaaj!“

akiste si spomenul, ako ho dedo vyhadzoval pred pár dňami za prítomnosti mami Lucie a babi Hanky. vtedy vykrikoval: „dieučatá, pozuiteee! dieučatá, pozeuajteee!“

dedo znova a znova vyhadzuje Lea do výšky.
do obývačky vstupuje tato Peťo.
Leo vykríkne:

„mama-dieuča! tato-chuapec!
pozeuajteee!“


štvrtok 7. novembra 2019
popoludnie. Viki a dedo na ceste domov zo škôlky.

„vraj máte so Saškou poschodovú postieľku,“ začne dedo.
„áno. kto ti povedau?“ prisvedčí a položí otázku Viki.
„tatinko. kto spí na vrchnej postieľke?“ vyzvedá ďalej dedo.
„ja!“ „a ako vyliezaš na svoju postieľku? po rebríku?“
„nieee. vysadí ma tatinko. auebo maminka.“
„prečo tatinko nenamontoval rebrík? kvôli Saške?“
„uhm. uebo by vyuiezaua a spadua by,“ vysvetlí Viki.
„keď prídeme domov, ukážeš mi. dobre?“
Viki prikývne.


cestou sa zastavujú v Alenkinom parku.
na Novej dobe.

Viki obehne obľúbené hracie prvky. zajazdí si na pružinovom aute. dedo ju pohojdá v hojdacom koši. povozí sa na malom kolotoči. dedo už nemusí roztáčať. Viki dočiahne na pedále a poháňa kolotoč sama. dedo ju chváli, Viki sa radostne pýri. keď sa chce točiť rýchlejšie, zapojí deda. pred odchodom sa Viki odmeria metrom namaľovaným na budove. minule siahala po hadíka. dnes už je centimeter nad ním.

dedovi zvoní telefón. volá Alenkin tato Danko.
„kde ste?“ pýta sa. „v našom parku? s Alenkou odchádzame zo škôlky. stretneme sa v Jame, dobre?“ „tak v Jame,“ súhlasí dedo.

pri NTC-čku Viki vykríkne:
„aha, Danko a Auenka vchádzajú do gauáže!“
naozaj. auto s Ali a Dankom pohltí podzemná garáž.

o chvíľu sa všetci stretajú v Jame. Ali prichádza na bicyklíku.
Viki a Ali behajú z jedného cvičebného prvku k druhému.
o niektoré sa naťahujú, na iných sa hojdajú a cvičia spolu.

je čas ísť domov.
„odprevadíme vás,“ povie tato Danko.
vzniká ťahanica o bicykel.

ani ponuka tata Danka, že vezme Ali na hija, nezaberá.
Ali jačí, kým Vikinke nevytrhne bicykel z rúk.
jačať a nariekať začína Viki.

keď Ali vidí Vikinku plakať, rozplače sa aj ona.
lenže bicykel nepožičia ani za svet.

dedo navrhne rozchod.
tato Danko súhlasí.

Viki kráča pár krokov za dedom. ľútostivo plače. okoloidúci s údivom a pohoršením sledujú, čo za deda-herodesa má to malé uplakané dievčatko. dedo predstiera, že s tým nemá nič dočinenia.

vo vnútrobloku dedo vezme Viki na hija.
Viki sa utíši. rozoberajú krivdu, čo zažila Vikinka.
„zajtua si vezmem huačky. jednu požičiam Auenke.“
„si dobré a veľkorysé dievčatko,“ odobrí dedo úmysel.

Viki s dedom pred vchodom zazvonia mame Simonke.
vstupujú do vestibulu, z chodby si privolajú výťah.
Viki nastupuje prvá. stlačí správne poschodie.
dedo ju pochváli.

dvere do bytu sú pootvorené.
Viki do nich strčí obomi rukami. otvoria sa.
za dverami sedí na zadočku Saška a naberá na plač. dvere ju zhodili.
do predsiene vstúpi Simonka. ratuje a upokojuje Sašku.

„povieš maminke, čo sa prihodilo v Jame?“ pýta sa dedo Vikinky.
Viki zasmušilo mlčí. „poviem ja?“ spýta sa dedo.
Viki prikývne.

keď sa rozprávanie dostane k sporu o bicykel, Viki sa rozplače.
Saška striedavo pozerá na deda a staršiu sestričku.
solidárne sa pridá k Vikinkinmu plaču.

„ukážeš mi vašu poschodovú postieľku?“ pýta sa dedo.
Viki stále plače. zavrtí hlavou. „smiem sa pozrieť sám?“
Viki zase zavrtí hlavou. „dobre. zájdem na vecko a poberiem sa.“
Viki sa rozplače ešte ľútostivejšie.
Saška spustí druhý hlas.

dedo si v kúpeľni umyje ruky. „smiem sa predsa len pozrieť?“
Viki prikývne. každá vnučka má v postieľke rozložených plyšákov.
dedo pochváli postieľky a poberá sa k dverám.

k výťahu vyprevádza deda plačlivý duet vnučiek.


všetky zápisky:


31. 10. 2019

Zápisky deda Miuka 2019/10 – Dedko, to snad ne!

štvrtok 31. októbra 2019
predpoludnie. obývačka a Leova herňa.
mama Lucia je na masáži. tato Peťo chorý.
Leovi robí spoločníka dedo.

„budeme puetekať,“ oznamuje Leo dedovi.

Leo si vyberá tmavomodrý Landrover.
dedovi pridelí strieborné BMW s otváracími prednými dverami.
„aha. šoféuuje Dado. vpuedu sedí Zuzka. vzadu Aja.“

Leo a dedo chvíľu pretekajú. potom si sadnú oproti sebe a striedavo si posielajú svoje autíčka. tam a späť. Leo začne púšťať svoje autíčko proti dedovmu. zámerne vyhľadáva čelné zrážky. čím je náraz silnejší, tým viac sa teší.

jazda po rovine po chvíli stratí čaro. dedo položí dva textilné zrezané hranoly základňami oproti sebe a vytvára kopec. na vrchole zeje medzi hranolmi priekopa šírky Leovej dlane. keď auto nemá dostatočnú rýchlosť, pred vrcholom spomalí a spikuje nosom do jamy.

Leo a dedo sa zacvičujú.
pri jednej jazde dedo rýchlosť preženie.
BMW prudko vrazí do Landrovera.

Leo krúti hlavou. pohoršuje sa.
„dedko, to snad ne!“ vyčíta.

po dvoch hodinách Lea hry s dedom zunujú.
zmocňuje sa ho nepokoj. začne rúcať legové stavbičky.

„kde je maminka? kedy puíde?“ pýta sa stále častejšie.
až kým od vchodu nezačuje maminkin hlas.



utorok 29. októbra 2019
večer. pouličná lampa nesvieti.
na ulici a v zádverí domu je tma.

Leo s tatom Peťom sa chystajú oživiť halloweenskú tekvicu. čaká na nich v zádverí. tekvicu vydlabali v nedeľu. vyrezali jej oči, nos, ústa, štrbavé zuby. zo zubov zrezali šupku, aby žlto žiarili.

tato a Leo sú teplo oblečení. už sa len obuť. tato drží v náručí Lea, Leo elektronickú sviečku. dnes ju kúpila mama Lucia.

na oživenie tekvice sú zvedaví všetci. babi Hanka, dedo Miuko aj mama Lucia. zhrčia sa pri odchýlených vchodových dverách. pozorujú, ako tato sníma tekvici z hlavy čiapku. chce vložiť sviečku do vnútra tekvice. Leo nedovolí. urobí to sám. aj čiapku tekvici nasadí sám.

je čas zhasnúť v zádverí svetlo a pozrieť si tekvicové strašidielko. svetielkujú mu oči, nos a rozďavené ústa.

„tekvica bude okoloidúcich strašiť a domácich strážiť,“ poznamená dedo.

„mňa nebude stuašiť,“ uisťuje sa Leo.
„jasnéže teba nie. ty si domáci,“ potvrdí dedo.
„som domáci. a som chuapec,“ objaví Leo.
„dedko, aj ty si chuapec.“

po chvíli dodá:
„dokonca aj tato je chuapec.“



utorok 29. októbra 2019
predpoludnie.
Leo s mamou Luci a dedom idú na prechádzku.

dedo otvára bráničku. Leo na trojkolesovej motorke-odrážadle vystrčí do ulice predné koleso a hlavu. zastane a čaká. „teraz sa pozri dole a hore, či nejde auto,“ radí mu mama. Leo pozrie dole na chodník a hore na oblohu. „nie tak. dole ulicou a hore ulicou,“ upresní pokyn mama.

na vrchu ulice Leo nabehne predným kolesom na kočíkový pruh schodiska. zapne zadný náhon – deda – a vybehne na chodník pri Púchovskej ceste. po zebre ide na zeleného panáčika. pred nosom mu presviští netrpezlivé osobné auto. odbočuje z Detvianskej na Svätý Jur a má naponáhlo.

polovicu chodníka pri Detvianskej zaberajú parkujúce autá. ľudia chodia na cintorín a toto je najbližšie parkovisko. Lea prichádzajúce a odchádzajúce autá nevyrušujú. prepletá sa medzi nimi, pomenúva si značky áut, zameriava sa na puklice, silu motorov, výfuky.

oproti cirkevnej škole Lucia stretá Zuzku. kamarátku a spolužiačku zo základky. je na prechádzke so svojimi dvojčiatkami. chlapčekom a dievčatkom. sedia v dvojitom kočíku a spokojne dudlošia. mamy a dedo sa rozprávajú. Leo pred kočíkom jazdí na motorke. krúži okolo výtlku, občas kolesom zapadne. po očku pozoruje dvojčatá. osobitne dievčatko. predvádza sa. flirtuje.

Leovi začína byť dlho. s dedom sa od skupiny odpoja. na prechode dostáva motorkár Leo od áut z oboch smerov prednosť. prefičí na druhú stranu cesty. dedo ďakuje vodičom pokynutím ruky. v areáli školy si Leo všimne najmenších školáčikov na detskom ihrisku. majú práve prestávku. Leo zabočí do areálu. o chvíľu jazdí medzi prváčikmi.

dedo čaká pri plôtiku detského ihriska. podíde k nemu dievčatko. „to je vaše bábo? mám vám ho priviesť?“ spýta sa. dedo prikývne. dievčatko zájde za Leom. vyjednávajú. „vy ste jeho dedko?“ overuje si na diaľku prváčka. „áno,“ prizná dedo. vyjednávanie pokračuje. Leo naveľa-naveľa opúšťa ihrisko. úspech malej diplomatky vzápätí spochybní návratom medzi školáčikov.

dievčatko na Lea urobilo hlboký dojem. na zvyšok vychádzky sa dedo Miuko mení na dedka. „dedko, utui mi sopuík.“ „dedko, podaj mi uuku.“ „dedko, ukážem ti šmykuavku.“ „dedko, pohojdaj ma.“

v závere vychádzky vnúčik deda vyzve:
„dedko, poďme sa naháňať.“

„kto bude naháňať koho? ja teba? či ty mňa?“ pýta sa dedo.
Leo má vo veci jasno.

„ty teba.“


piatok 25. októbra 2019
podvečer. pracovňa.
Leo sa preberá z popoludňajšieho spánku. chvíľu sa hrá. potom sa spolu s mamou Luciou vydávajú na prízemie. za babi Hankou. cestou nakuknú do pracovne. Lea zaujíma, čo robia tato Peťo a dedo Miuko.

dedo vykukne spoza monitora.
vnúčik zavesený ako šimpanzie mláďa v maminom náručí mu na tvári vylúdi úsmev.

„ako si sa vyspinkal?“ položí dedo obvyklú otázku.
„huau som sa. bou som netopieuí muž,“ oznamuje Leo.
„z deky si urobil krídla,“ potvrdí mama Lucia.

„netopierí muž?“ prekvapí sa dedo. „vieš, že v lete na chalupe sme s babi Hankou ulovili netopiera?“ „puečo?“ zaujíma sa vnúčik. „lebo niečo v chalupe smrdelo. mysleli sme si, že myš. a objavili sme netopiera. visel v rohu kuchyne.“

Leo počúva, predstavuje si výjav. dedo pokračuje.
„ten malý netopierik dokorán otvoril papuľku a urobil na nás PCHHHHH!“ napodobní netopiera dedo. Leo sa zľakne. dedo upokojuje:

„aj my s babi sme sa zľakli.“

„puečo netopieuik spuaviu PCHHHHH? puečo ste sa zuakui?“
„netopierik sa bál, že mu ideme ublížiť. a my s babi sme nečakali, že tak otvorí papuľku a vycerí zúbky. potom dedo chytil netopierika do igelitového sáčka a vytriasol na záhrade do trávy. keď sa šiel neskôr pozrieť, už tam nebol.“

Leo sa zamyslí. nakoniec príbeh uzavrie:

„asi odueteu za maminkou.“



utorok 15. októbra 2019
predpoludnie. predsieň.
tato Peťo a Leo sa chystajú na vychádzku.

Leo sedí na taburetke pri dverách vedľa skrine s topánkami. vychystaný je do chladného počasia. papučky už má vyzuté, chýba len sa prezuť do topánok. tato Peťo hľadá vhodnú obuv. Leovi je dlho. na konci chodby sa objaví dedo Miuko. Leo sa prudko hodí dozadu. skrýva sa. len neobuté nôžky mu trčia.

„kdeže je Leuško? kam sa stratil?“ prijíma hru dedo.
„tu som,“ vykukne Leo a smeje sa.
vzápätí sa zase skryje.

dedo sa priplíži k taburetke a na Lea spraví čertovské budliki-budliki. vnúčik sa v prvej chvíli preľakne. potom si spomenie, že dedo takto budlikoval aj pri skrývačke na stanici a že to bola vzrušujúca zábava. zvýskne a rozosmeje sa.

„ešte, ešte,“ dožaduje sa Leo.
hru s dedom opakujú.
bavia sa.

tato Lea prezuje. berie na ruky.
chlapci otvárajú dvere, poberajú sa von.
Leo sa pýta:
„tato, puečo sa skuývam?“



streda 9. októbra 2019
podvečer. Ali s maminkou Zuzkou na hudobke.

hodina začína. deti sa bozkom vítajú s maňuškou tigríkom. šteklením budia macka v košíku. po rytmickej básničke a pesničke s padáčikom – farebnou kruhovou plachtou s uškami-úchytmi – Luciša vytiahne tabuľu. učí deti a vlastne aj rodičov noty. celú notu, polku, „nič“ a „tan“.

Ali sa nezapája.
ticho sedí pri maminke Zuzke.
pozoruje dianie.

„minulý školský rok sme Alenku odbábätkovali.
vrátili sme sa v čase,“ všimne si Luciša.

deti skáču do rytmu na fitloptách. opakujú si učivo.
Ali neodolá. skákanie si nikdy nenechá ujsť.
odbieha od mamy a zapojí sa.

baví ju aj hra s papierom, pastelkami, nožničkami a lepidlom. s mamou si nakreslia, vystrihnú a do zošita nalepia štvrťovú notu „tan“. hodina končí hrou na bubon a flautu. odmenou je pečiatka do „žiackej“ knižky a na predlaktie. a pusinka tigríkovi.


pri odchode sa mama Zuzka spýta:
„Ali, prečo si sa nezapojila od začiatku?“

Ali sa zamyslí. po chvíli odpovie:

„sceua som sa maminkovať.“


streda 9. októbra 2019
podvečer. pracovňa.

tato Peťo rozbalí nové čerpadielko, napojí na sieť, spustí. ozve sa nečakane ostrý kvílivý uši režúci zvuk. „čo to? čo je to?“ vydesí sa dedo Miuko a podskočí pri klávesnici. Peťo čerpadlo duchaprítomne zastaví. rozoberie kryt, skúma príčinu škrípavého zvuku.


prichádza mama Lucia s Leom v náručí. ešte je rozospatý po popoludňajšom spánku. lenže dá sa nezaujímať o čudné neznáme zvuky? kučeravou hlávkou sa túli k mamine. dlaňou prechádza po leme výstrihu maminho trička, sem-tam podvedome vkĺzne pod okraj.

tato Peťo zisťuje, že zdrojom zvuku bol ventilátor. „čerpadlo niekomu spadlo,“ povie sám pre seba. napráva kryt narazený na vrtuľku, skúša, škrípavý zvuk sa neozve.

nastáva všeobecná úľava.

„Leuško, dobre si sa vyspinkal?“ vyzvedá dedo.
vnúčik prikývne kučierkami, zaklipká očkami na čaputovú.
„a nie si hladný? nehovorí ti bruško, že je hladné?“
pokračuje dedo vo vypočúvaní.

Leo sa zamyslí. započúva.
znova prikývne.
dovysvetlí.


„škvúka mi.“


piatok 20. septembra 2019
slnečné dopoludnie. okolo desiatej.
oberačka vo vinici pod lesom práve končí.

k oberačom sa pridávajú Simi, Viki a Sašenka. Saška sa vratkým krokom tmolí dospelým pod nohami a rozdáva úsmevy. Viki na kamenitej vinohradníckej ceste zakopne a oškrie sú rúčku. na zápästí sa objaví krvička. Viki sa rozplače. tato Radko ju berie na ruky a utešuje. aj dedo súcití. pofúka škrabanček.

babi Hanka na hore dnom obrátené debničky prestrie a rozloží pečené mäso, slivkové osúchy, pagáčiky a iné dobroty. mäso a osúch piekla nadránom. oberači si naberajú na kartónové taniere. spokojne jedia. rozprávajú sa vo dvojiciach a hlúčikoch. k pohode prispieva vykonaná práca a slniečko.

ľudia a autá sa pomaly rozchádzajú.
vo vinici zostáva babi Hanka, dedo Miuko a Evka z Košíc.
počkajú, kým niekto príde pre debničky a zvyšok jedla.

prichádza Radko so Simi a dievčatami. Radko do kufra nakladá, čo treba. Viki a Saši sedia každá vo svojom vajíčku. dedo zazrie modráčika, čo letí okolo auta.


„chceš motýlika vidieť zblízka?“ láka dedo Vikinku.
„áno,“ prikývne Viki a berie sa von.

spolu pobehujú za modráčikom, pozorujú ho na kvietkoch.
modráčika prenasledovanie omrzí. preletí rúnu.
stratí sa v susednej vinici.

„poď, ukážem ti krásnu chlpatú húsenicu. teta Eva našla na svojom batohu.“ „kde je tá chupatá húsenička?“ zbystrí Viki.


húsenica už na batohu nie je. nečakala a ufujazdila. nič na tom nemení ani dôkladné pátranie Vikinky, deda a tety Evy. hľadačky húsenice sa aspoň stihli zblížiť. Vikinkin ostych opadol.

štvorica sa vydáva na dvojkilometrovú pešiu cestu domov.

dedo poveruje úlohou vodcu Vikinku. na každom rázcestí musí rozhodnúť, ktorou cestou bude skupina pokračovať. Viki kráča vpredu, skupina za ňou. na križovatke zastane. pozrie jednu odbočku, pozrie druhú.

„tadeto,“ prstom ukáže tú, čo sa viac zvažuje k Rači.

poniže teta Eva zaostane. zblízka fotí vinič a strapce.
Viki zastane. obráti sa a trpezlivo čaká. Eva sa predĺženým krokom vydá za skupinou. Viki ju skenuje od hlavy po päty. otáča sa do smeru cesty, vykročí.

kráča prvá. babi Hanka, teta Eva a dedo za ňou.

Viki vykračuje v čele skupiny presne tým istým predĺženým a hojdavým krokom, aký pred chvíľou odpozorovala od tety Evy. dedo, babi a Eva sa smejú. „čo sa smejete?“ prísne sa pýta Viki ponad plece.

na zastávke pri Drevone sa skupina lúči. tete Eve o chvíľu pôjde električka do mesta. „keď prídem domov do Košíc, pošlem Ti pozdrav, dobre?“ opáči teta Eva. „puečo?“ diví sa Viki. „lebo kamarátky si posielajú pozdravy,“ vysvetlí dedo. „ste kamarátky, či nie?“

„dohoda. sme kamauátky,“ potvrdí Viki.

a myslí to vážne, číta jej z tváre dedo.


všetky zápisky:

20. 10. 2019

Tomáš V. viní starostu Rače z krádeží a úplatkov

Kam siaha sloboda slova občana voči ľuďom pôsobiacim v politike a jej tesnej blízkosti?
UPOZORNENIE
Text je písaný mimoriadne hrubým oplzlým jazykom.
Čítať na vlastnú zodpovednosť.
Vyjadrenia obyvateľa Rače Tomáša V. na adresu starostu MČ Rača Michala D. a občana Mira Š.
(skrátené a upravené)

Drotován len kurví celú Raču. K tomu drzý pičus čo piču robí. Nielenže parking rozjebal ten dement ale aj detské ihrisko. Starosta jak prasa fakt. A hlavne stavaj stavaj baráky zarábaj. Je tam do piči chvíľu a už koľko veci dojebal. Čo bude za 4 roky Petržalka? Šak nech vráti mandát kokot spičený. Nič sa tu nedeje nič. 1 vinobranie 1 krát hody. Hnus. Nebol som voliť starostu ale teraz pôjdem. Aj kampaň spravím aby už tento pičus tu nebol ďalšie 4 roky. Banda skáraná. Šak čo spravil do piči? Ešte aj drzý kokot je to. Choď do piče na Závadskú. Kokot prečo do piče mám žiť v prachu že vy ste kokoti? Tak isto parking do piče. On tam zabere parkovacie miesta. Bastard pojebaný. Určite ti dáva love za to že mu fajčíš kokot v kanclu 😊. Pičus. Leštíš mu bambus? Obaja ste zmrdi. Žebrota. Drzý primitívny jebo. Toto sú tí veľkí Račani? Skurvení žebráci. To isté ako Pilinský a zlodej čo bol pred vami. Banda skurvencov čo len kradne. Ty kde si sa tu nabral jebko? Pozri sa ako to vyzerá. To si môžeš tak s Drotkom kokot merať a bude to lepšie ako to čo robíte teraz. Za čo bere hento hovno plat? Ľudia sa sťažujú. Kokot prečo asi? Dajte mi plat jak boh a spravím vám tam z toho úplne niečo iné. Nie Petržalku kokoti. Čo ste do piče spravili? Rozjebané ihrisko kopa prachu problém s parkingom plus kopa domov v bársjakej piči kde mohli byť vinohrady. Čo ste spravili? Žebráci pojebaní. Petržalku. Pičusi. Bodaj by ste tam dostali dobre na piču. Vyjebanci jak ty a Mišo si nezaslúžia čerstvý vzduch. Ty hajzel špinavý. Buzna. Zlodej. Primitív. Čurák. Vyjebaný zlodejský pičus.


Zarobte a choďte do piče. Hentakéto hovná tu nechceme. A najebte tam ešte viac zátarasy aby ľudia nemali kde parkovať. Kokoti. Vy ste normálne paródia na vedenie mestskej časti. Banda kokotov. Kradnúť predávať rabovať. Kurva to už aj Bielik čo bol v base bol lepší jak vy dvaja. Vy ste sedláci pojebaní. Kokoti vinárske závody ste predali. Ty si kto? Pojebanček čo sa dostal ku korytu a kurví všetko rad radom. Tak sa nažer a PÁL do piče. Prvý krát pôjdem voliť. Proti. Mysleli sme si že Bielik a Móric sú top ale vy ich dávate dole mrknutím prsta. Ty kde si sa tu vzal? Aj s Mišom? Šak kokot o vás bolo počuť a teraz to kurvíte fakt všetko. PÁL do psa. Fakt si socka. Drzý pseudo politik. Nie každý rozjebe Raču jak ty a Mišo. Na miestnom úrade fakt piču robíte. A nezabudni sa sťažovať Miškovi aká vlna nepokoja sa zdvihla. Určite to pochopí 😊. Hneď po tom čo jemu aj tebe dá do papule dáky developer desinu 😊. Ako fakt vy si myslite že sme ovce. Voliči. Ale nie sme. Kokot ja som „zákazník” hentoho bula. My budeme hodnotiť vašu prácu. A ver tomu že spravím všetko pre to aby ste tam už neboli. Ľudia vás tam nechcú. Ty nevidíš tú nespokojnosť? Východné v piči. Bez MHD skoro. Kokot Rača bola vždy zeleň a jebete z toho Petržalku. Fakt ma to sere čím ďalej tým viac. Kaviarne na kerú piču je ich tu sto. Ale ne on tam kokot jebne kaviareň pred trh. V kultúre mám potenciál jak sviňa mohlo by to tu žiť. Sám zo svojej vôle som písal na miestny úrad že rád pomôžem. Najskôr ZADARMO. A piča mi odpísala že od augusta príde posila. Lebo by som videl čo sa tam deje jak sa prelievajú korunky. Táto oblasť je zdechlá vôbec to tu nežije.


Ľudia majú dosť takejto pseudo vlády. Ozaj čo eurofondy čerpáme do vlastného vrecka? Podľa mňa isto čerpáte. Vysadiť 1 strom a marža jak za 30 stromov to ste vy. Cenu tých 29 zvyšných si beriete domov čo? Mirko Ščibrany kde sa tu ten samozvanec vôbec našiel veď nikto ho tu nechce ani s Mišom D. Vy ste jak vši. Jak škodná. Čo nedojebete to skurvíte. Pat a Mat 😊. Či fakt kradnete čo si myslí 90 percent Račanov alebo ste neschopáci? Tak sa nečuduj ak to tvoj chorý mozog vôbec pochopí že ľudia sú vytočení. Veľký aktivista 😊. U mňa akurát tak veľký kokot 😊. To ja som spravil pre Raču viac ako vy a nepotrebujem na to ani vaše kokotské honoráre. Šafárite s našimi peniazmi. Na tvojom mieste chodím po Rači kanálmi lebo raz ti niekto za toto napľuje do ksichtu hrachél sopľavý. Mám ísť na miestny úrad rozjebať tam dvere a doniesť toho dementa? Žebráci žebrácki holota. Sedláci žebrácki bez úcty k druhým a štipky slušnosti. A kresťanské buzny k tomu 😊. Žebrák. Socka pojebaná. Paaaaaľte do piče žebráci. Nie ste tu vítaní už si to pochopil? Napľuť do papule. Obom. Žebráci humusáci pojebaní ste. Jebať vás do papúl. A môže tu stavať stavať stavať. Pičus. A za to mu každý mesiac ide renta. Že aktivista 😊. Piču aktivista. Ty si normálne žebrák zlodej holota. Smažte sa v pekle dementi pojebaní. Keď budete skapínať budeš sa zodpovedať bráško. Aj ty aj fuhrer. Mirko príde na teba čas. Lebo kradneš a kokot robíš. Aj pojebaný fuhrer ten ešte viac. Zlodejská banda.


20:00 v Pekle mi to môžeš vysvetliť ty nula skáraná. Jol van Mireček? Dones aj fuhrera aby si sa náhodou nebál 😊. Dobre môj? Realita je taká že ľuďom sa to nepáči. Ty musíš riadne fetovať kamarát. Alebo slopať. Žebráci skáraní. Bodaj by ste skapínali dlho a bolestivo smradi. Miroš homoš buzoš. 20:00 Peklo buzny. Zmrdi špinaví. Prijebaní kokoti. Pojebané psy. Samozvaní kokoti čo kurvia Raču a kradnú. Takú antikampaň si ešte nežral nepomôže ti ani fuhrer pôjdete odtiaľ do piče zmrdi. To už aj Bielik s Pilinským boli lepší jak vy dvaja. Pat a Mat. Čo si kurva spravil pre Raču? Holý kokot. Kurva padaj do lesa žebrota tam patríte na stromy jak opice 😊. Top račianske opice Mireček a Miško 😊

Tebe kto dal vôbec mandát „aktivistu”?
To čo robíš je riadne na kokot.

Vyjadrenia Tomáša V. zo 14. októbra 2019
skrátil a upravil Miro Ščibrany
OZ račan.sk


6. 10. 2019

Svätí. Cirkev. Potraty.

Kde sa stúpenci potratov a ochrancovia života v tele matky míňajú?
Kde sa ich predstavy môžu stretnúť?

Prívrženci zvýšenia ochrany života v tele matky dostali v parlamente K. O.. N-tý pokus zmeniť zákon o interrupcii znova zlyhal. Akiste aj preto, že sa prekladatelia nezhodli ani len na prieniku svojich návrhov. A aby ich nebolo málo, predložili rovno štyri.

VŠETKY ŠTYRI NÁVRHY parlament zmietol zo stola.

Postoj premiéra Pellegriniho a SMER-SD, že status quo vyhovuje a niet dôvodu zákon meniť, a taký istý postoj Bélu Bugára a MOST-HÍD, to boli karty, čo sa nedali v parlamente prebiť. Tým skôr, že rovnaký prístup k zákonu o interrupcii dlhodobo má progresívne veriaca Zuzana Čaputová. Aj vďaka nemu, dôvere ženám a podpore práva ženy rozhodovať o svojom tele sa v júni sťahovala do Grasalkovičovho paláca. A víťazná stratégia sa nemá meniť. Zvlášť, keď PS VERÍ ŽENÁM a túto vieru chce využiť ako jeden z motorov lanovky na hradný vŕšok.

Konzervatívnym navrhovateľom zmien zákona sa nedá uprieť ústretovosť voči liberálom, ateistom, progresívnym ne/veriacim. Tí ústretovosť oplatili odmietaním AKEJKOĽVEK zmeny zákona. Argumenty? Počty potratov klesajú, zákon vyhovuje taký aký je, po zmenách niet dopytu. Argumentačná bída s nouzí. Lenže politickí marketéri prezidentke, progresívcom, premiérovi a smerákom zjavne radia, že práve toto je pravé orechové. Líder PS Truban bol a možno je feťák, no stratégie spin doktorov PS asi bude ctiť aj on. Osobitne keď vzniká priestor pre zbližovanie PS, SMER-SD a MOST-HÍD a progresívcom rastie povolebný koaličný potenciál.

Zároveň si nemožno nevšimnúť, že konzervatívci majú vo svojej ústretovosti rezervy. V plnej nahote ich ukazuje prehľad postojov katolíckej cirkvi k potratom opísaný expertkou na stredovek Evinou Steinovou v článku Keď svätci vykonávali interrupcie. 

Interrupcie v stredoveku a dnes. Zmena cirkevných perspektív.

Kresťanské elity sa vždy zhodli na tom, že umelé ukončenie tehotenstva je HRIECH. Menil sa len názor na jeho závažnosť a postih.

40-dňová lehota
V Novom zákone sa umelé ukončenie tehotenstva nespomína. V Starom zákone sú len okrajové zmienky. Preto sa najstaršie kresťanské komunity opierali o židovské tradície a o grécko-rímsku filozofiu. Kľúčová otázka znela „kedy plod v maternici získava dušu?“, tzn. „kedy sa plod stáva ľudskou bytosťou a odstránenie plodu vraždou?“.

Na jednej strane stáli stúpenci novoplatónskych teórii. Podľa nich ľudská duša vstupuje do tela pri počatí a je hnacím motorom vývoja plodu.

Na druhej strane stáli stúpenci Aristotela. Podľa neho plod vzniká vliatím semena poskytujúceho formu do maternice poskytujúcej materiál. Plod v maternici zreje. Najprv je neživou hmotou, potom prechádza rastlinnou a živočíšnou fázou. Po 40 dňoch plod dozreje do ľudského štádia a vstúpi do neho duša.

Aristotelovská pozícia sa opierala o niektoré verzie Biblie. Napríklad tzv. Septuaginta používa termíny sformovaný nesformovaný plod, zničenie nesformovaného zabitie sformovaného plodu. Za zničenie sa žiadala peňažná pokuta, za zabitie život za život, ako za vraždu. Väčšina teológov v latinskom svete sa pridržiavala týchto kategórií. Ľudské vlastnosti priznávali plodom až od určitého štádia. Sv. Augustín rozlišoval medzi plodom, ktorý ešte nie je živý, a tým, ktorý už žije. Jeho súčasník Hieronymus píše: „... semeno sa formuje v lone postupne, a preto o vražde nehovoríme, až dokiaľ zmiešaná hmota nezíska podobu ľudských údov“.

Sv. Augustín a Hieronymus (4. - 5. stor.) uznávali lehotu 40 dní, počas ktorých potrat síce bol hriechom, ale nie vraždou. Bazil z Cézareje (4. stor.) naopak vyhlásil, že neakceptuje žiadne rozdiely medzi sformovaným a nesformovaným plodom – všetky dobrovoľné potraty považuje za vraždu.

Tzv. pravidlo 40 dní je pripisované Byzantíncovi gréckeho pôvodu, teológovi a právnikovi Teodorovi z Tarzu (7. stor.), neskôr arcibiskupovi z Canterbury.

Postoje kléru neboli predpísané

Írsko so svätcami a sväticami vykonávajúcimi tzv. potratové zázraky predstavujú jeden extrém. Na opačnom póle sa nachádza Španielsko. Tam na koncile v Elvíre prijali nariadenie pre neverné ženy, ktoré sa pokúsili plod nevery odstrániť. Prijať cirkevné sviatosti im malo byť umožnené až na smrteľnej posteli. Koncil v Ankýre zmiernil trest na 10 rokov pokánia.

V akej miere boli v stredoveku medzi kresťanskými elitami rozšírené odlišné prístupy k potratom? Britský historik Zubin Mistry dokázal, že zborníky cirkevného práva z raného stredoveku najčastejšie citujú nariadenie z Ankýry. Zároveň zistil, že obsahujú rôzne dodatky ukazujúce, že klérus prihliadal na praktické problémy, ktorým ženy čelili. Zborník z 10. storočia napríklad obsahuje dva dodatky pre ženy, ktoré vyhľadali interrupciu zo zdravotných dôvodov – namiesto desiatich rokov im boli priznané iba tri roky pokánia. Keď išlo o záchranu ich života, dokonca iba 40 dní pôstu. Dva ranostredoveké zborníky riešia prípady žien, ktoré boli znásilnené alebo sa o svoje deti nemôžu postarať: Ženu, ktorá otehotnela po znásilnení a tehotenstvo ukončila, alebo by sa nedokázala postarať o narodené dieťa, netreba viniť. Stačí, ak bude činiť pokánie tri týždne.

Podľa stredovekých prameňov potraty boli pre klérus okrajovou témou – v stredoveku nevznikol ani jeden text priamo sa zaoberajúci interrupciami. Absencia jasných predpisov potvrdzuje, že pre túto oblasť chýbala jednotná cirkevná politika.

Ako sme sa dostali tam, kde sme dnes?

Ako a kedy sa stredoveká diverzita postojov k interrupciám z prostredia katolíckej cirkvi vytratila?

Odpoveď treba hľadať v krízach katolíckej cirkvi od 16. storočia . Prvým otrasom bola reformácia, no ešte väčšou hrozbou sa ukázal byť sekularizmus a vedecký pokrok v 19. storočí. Katolícka cirkev stratu vplyvu a moci vyvažovala centralizáciou a príklonom ku konzervatívnym hodnotám. Dejiskom obratu sa stal pontifikát Pia IX. (1846 – 1878). Pius IX. v roku 1854 vyhlásil za kľúčový moment akt počatia, nie akt oduševnenia. V rokoch 1869 – 1870 zvolal Prvý vatikánsky koncil, aby cirkev vzdorovala racionalizmu, sekularizmu a liberalizmu. Najznámejším uznesením koncilu bola dogma o pápežskej neomylnosti. Koncil tiež vyškrtol z cirkevných zákonov rozlišovanie medzi sformovaným a nesformovaným plodom. V katolíckych kruhoch sa začala šíriť myšlienka, že ľudský život začína počatím.

Oficiálny katolícky postoj k potratom sa vyhranil aj prispením vedy. V roku 1677 vedci objavili spermie. Ich úloha pri rozmnožovaní bola v zhode s Aristotelovou teóriou ľudského vývinu. V roku 1827 po prvý raz pozorovali vajíčko a v roku 1876 potvrdili, že embryo vzniká splynutím spermie a vajíčka. Tieto objavy podkopali aristotelovský pohľad na vznik človeka. Cirkev sa v súlade s vedeckými poznatkami rozhodla zmeniť svoje nariadenia.

Katolícke elity v 20. storočia vsadili na rodinu ako na ohnisko kresťanskej identity a na otázky morálky ako na kľúčový aspekt cirkevnej politiky. Katolícky postoj k interrupciám sa za posledných 150 rokov radikálne zmenil.


Mgr. Evina Steinová, PhD. vyštudovala latinský jazyk na Masarykovej univerzite a medievistiku na Utrecht University. V súčasnosti pôsobí na Pontifical Institute of Mediaeval Studies v Toronte. Jej publikácie sú na jej osobnej stránke.

Text skrátil Miro Ščibrany


Je až ku podivu, aký výstižný rámec pre nazeranie na potraty vytvorili grécki a cirkevní myslitelia Aká zhoda je medzi pravidlom 40 dní a najnovšími vedeckými zisteniami o tom, kedy začína embryu biť srdce, kedy sa vytvára rudimentárny nervový systém, kedy plod cíti bolesť. Zdá sa, že stačí tieto poznatky dať do súvislostí a tak preklenúť priepasť, čo v súčasnosti zeje medzi stúpencami potratov a ochrancami nenarodeného života.

Aristoles uvažuje o plode ako o najprv neživej hmote, čo neskôr prechádza rastlinnou a živočíšnou fázou. Po 40 dňoch plod dozreje do ľudskej fázy a vstúpi do neho duša. Aristotelove poznatky včlenili v 4. storočí cirkevní učenci sv. Augustín a sv. Hieronym do vierouky ranej katolíckej cirkvi.

Pokrokári 21. storočia uvažujú o plode do 40. dňa po počatí ako o zhluku buniek. Duša je z hry von. Usmrtiť plod v tele matky je pre nich čisto vecou biológie. Žene dávajú slobodu a jej svedomiu rozhrešenie.

Oba prístupy majú k sebe blízko. Aj keď Aristotelova rastlinná a živočíšna fáza odkazuje na zrýchlený evolučný vývoj plodu, kým pokrokársky zhluk buniek na nacistickú dehumanizáciu „podradnej rasy“. Nemohli by byť napriek tomu tieto výklady uholným kameňom prímeria stúpencov potratov a ochrancov života? Zdá sa, že mohli:

NA JEDNEJ STRANE
Čo katolíckej cirkvi bráni trpieť potraty do 40. dňa ľuďom stojacim mimo cirkvi? A prejaviť tak týmto ľuďom úctu a rešpekt? Nebudú potom ochotnejšie načúvať postojom a odporúčaniam Cirkvi? Veď katolícka cirkev potraty do 40. dňa tehotenstva celé stáročia trpela aj vlastným veriacim. A ak ich ako hriechy trestala, tresty často bývali mierne. Okrem toho, nie je v záujme Cirkvi ubrať z autoritárstva (plynúceho z pápežskej neomylnosti starej len 150 rokov?) a prestať prísnymi dogmami vyháňať ovečky z vlastného košiara?

NA DRUHEJ STRANE
Čo stúpencom status quo zákona bráni ustúpiť pred Rubicon 40. dňa a prijať lehotu 8. tt? Čo im bráni obetovať klauzulu potratového zákona, že plod je možné usmrtiť bez uvedenia dôvodu až do 12. tt? Plod, ktorý má dokončený vývoj orgánov. Má podobu človiečika. A podľa Aristotela a kresťanov má dušu. Prečo s nimi nepohne fakt, že plod po 8. tt už cíti bolesť? A že „utratenie“ plodu prináša matke s každým dňom nad lehotu 8. tt rastúce zdravotné riziká? Ak nie takéto ľudské, mimo-vieroučné okolnosti, ČO INÉ osloví ich rozum a srdce? Naozaj autoimunita pôžitku a osobného pohodlia ženám a ich partnerom ochromila svedomie?


DOBA SA ZMENILA.

Ľudia už nechcú byť pred autoritami len v predklone.
Ani pred tými, čo zastupujú Boha na Zemi.
Ani pred pokrokármi v politike.

Miro Ščibrany
OZ račan.sk


Súvisiace odkazy: