30. 12. 2019

Zápisky deda Miuka 2019/12 – Na huad nejdeme. Sú tam duaci!

utorok 3. decembra 2019
podvečer. Viki s dedom.
výlet na hrad.

výletníci vystupujú z deviatky na Obchodnej. zastávka Vysoká ulica. dedo si ide kúpiť dva makovo-jablkové pirôžky. Viki pirôžky nejedáva. sú príliš mastné. s dedom ich už raz jedla. „keď som boua mauá, chutiui mi,“ podotkne. dedovi je to jasné. kúpi o pirôžok viac.

11. 11. 2019

Feministky odňali váhy života a smrti Desatoru a prisúdili žene

Osobné postrehy a postoje k potratom zo súkromného pochodu za život.
I.
MATERNICA

donedávna miesto zrodu ochrany a rastu dieťaťa
dnes priestor s hrdelným právom
ženy

1. 11. 2019

Zákon chráni potomka v maternici biedne

Kiež teda zákon zaistí živáčikovi v tele matky čo najviac dôstojnosti a čo najmenej bolesti.
Matke čo najmenšiu ujmu na zdraví. Otca kiež ušetri pocitu piatych huslí.
Ideálna správa pre potomka v maternici: Si chcený a milovaný už od počatia. 
A my, matka a otec, sme odhodlaní venovať ti náležitú starostlivosť.

Lenže v reálnom svete sú časté aj iné scenáre.

Zápisky deda Miuka 2019/11 – Nebou to čeut. Bou to mufuón.

štvrtok 21. novembra 2019
predpoludnie. Leo s dedom sa chystajú na vychádzku.

pôvodný plán ísť na vláčiky Leo v poslednej chvíli mení. namiesto odrážadla si berie kolobežku. ide sa tam, kde sú autíčka – nad hlavnú cestu. cieľ: detské ihrisko niektorého medzibloku.

na druhej strane križovatky Púchovská – Detvianska Lea zaujmú mechanizmy. upravujú povrch uzavretého pruhu Detvianskej ulice. „čo uobia ujovia?“ „kanalizáciu od kostola. teraz upravujú povrch cesty,“ vysvetlí dedo. „puečo?“ „aby autá mohli zase jazdiť po celej šírke ulice.“

Leo sa rozbehne a uháňa hore Detvianskou.
dedo musí za kolobežkárom bežať.

„mám mokué oko,“ oznámi Leo dedovi.
z kútika oka sa derie a kotúľa po líci slzička.
dedo slzu vysuší vreckovkou. ide sa ďalej.

„Fiuip a Euiška si mysueui, že videui čeuta. a to nebou čeut. bou to mufuón,“ spomenie si Leo na scénu zo seriálu S Hubertem do lesa. „ufón?“ začuduje sa dedo. „neee ufón. mufuóóón,“ opraví deda Leo.

pri prechádzaní Rustaveliho ulice Leo narazí kolobežkou do obrubníka. prekopŕcne sa cez riadidlá a dopadne na ruky. „au, zuaniu som si uuku,“ ukazuje a necháva si na dlani pofúkať malú oderku.

detské ihrisko na Gelnickej je na dohľad. „budú na ihuisku Emka a Ebigej?“ spomenie si Leo na kamarátky spred týždňa. „na hojdačke je len jedno dieťa. Emka ani Abigail to asi nebude,“ myslí si dedo.

a naozaj. na hojdačke sa hojdá chlapček. je asi o pol roka mladší ako Leo. jeho mama mu hovorí Šajen. tato je Ind z Bangalúru na juhu Indie.

Leo sa posadí na vedľajšiu hojdačku.
hojdajúc sa pozoruje a komentuje okolie.
„aha, na chodníku je fuaša. patuí do koša. tam uetí vtáčik.
huadá potuavu. uobí si na zimu zásobu...“.


je sychravo. Lea začínajú oziabať ruky.
„zabudui sme uukavice. ideme maminke.“

je čas obeda. Šajenko s mamou sa tiež zberajú domov.
pred sídliskom sa lúčia noví kamaráti.


sobota 16. novembra 2019
skoré popoludnie. obývačka u Lucie a Peťa.

dedo vchádza do miestnosti. mama Lucia chystá veci na cestu. čo nevidieť rodinka odchádza na chalupu. Lea počuť zo spálne. pricupitá. na sebe má plienkové nohavičky a body. holé nohy, holé ruky. body je dole rozopnuté. zadný diel pri behu plápolá ako šos fraku.


Leo drží v ruke malú rozsvietenú baterku. „bateuku si beuiem na chauupu,“ oznamuje dedovi. „jasné. budeš ju potrebovať,“ schváli dedo úmysel. „puečo?“ spýta sa vnúčik. „aby si si posvietil do všetkých kútov.“ „puečo?“ „možno nájdeš netopierika. ako minule babi s dedom.“

vyhliadka, že v chalupe nájde netopiera, Lea zaujme.
ťažko odhadnúť, či teší.

odloží baterku. postaví sa pred deda.
„dedo, vyhoď ma,“ rozkáže si. dedo Lea chytí pod pazuchy a vyhodí. keď telo vnúčika opúšťa dedove ruky a dosahuje vrchol, Leo sa smeje a privoláva maminu pozornosť:

„mama-dieuča, pozeuaaaj!“

akiste si spomenul, ako ho dedo vyhadzoval pred pár dňami za prítomnosti mami Lucie a babi Hanky. vtedy vykrikoval: „dieučatá, pozuiteee! dieučatá, pozeuajteee!“

dedo znova a znova vyhadzuje Lea do výšky.
do obývačky vstupuje tato Peťo.
Leo vykríkne:

„mama-dieuča! tato-chuapec!
pozeuajteee!“


štvrtok 7. novembra 2019
popoludnie. Viki a dedo na ceste domov zo škôlky.

„vraj máte so Saškou poschodovú postieľku,“ začne dedo.
„áno. kto ti povedau?“ prisvedčí a položí otázku Viki.
„tatinko. kto spí na vrchnej postieľke?“ vyzvedá ďalej dedo.
„ja!“ „a ako vyliezaš na svoju postieľku? po rebríku?“
„nieee. vysadí ma tatinko. auebo maminka.“
„prečo tatinko nenamontoval rebrík? kvôli Saške?“
„uhm. uebo by vyuiezaua a spadua by,“ vysvetlí Viki.
„keď prídeme domov, ukážeš mi. dobre?“
Viki prikývne.


cestou sa zastavujú v Alenkinom parku.
na Novej dobe.

Viki obehne obľúbené hracie prvky. zajazdí si na pružinovom aute. dedo ju pohojdá v hojdacom koši. povozí sa na malom kolotoči. dedo už nemusí roztáčať. Viki dočiahne na pedále a poháňa kolotoč sama. dedo ju chváli, Viki sa radostne pýri. keď sa chce točiť rýchlejšie, zapojí deda. pred odchodom sa Viki odmeria metrom namaľovaným na budove. minule siahala po hadíka. dnes už je centimeter nad ním.

dedovi zvoní telefón. volá Alenkin tato Danko.
„kde ste?“ pýta sa. „v našom parku? s Alenkou odchádzame zo škôlky. stretneme sa v Jame, dobre?“ „tak v Jame,“ súhlasí dedo.

pri NTC-čku Viki vykríkne:
„aha, Danko a Auenka vchádzajú do gauáže!“
naozaj. auto s Ali a Dankom pohltí podzemná garáž.

o chvíľu sa všetci stretajú v Jame. Ali prichádza na bicyklíku.
Viki a Ali behajú z jedného cvičebného prvku k druhému.
o niektoré sa naťahujú, na iných sa hojdajú a cvičia spolu.

je čas ísť domov.
„odprevadíme vás,“ povie tato Danko.
vzniká ťahanica o bicykel.

ani ponuka tata Danka, že vezme Ali na hija, nezaberá.
Ali jačí, kým Vikinke nevytrhne bicykel z rúk.
jačať a nariekať začína Viki.

keď Ali vidí Vikinku plakať, rozplače sa aj ona.
lenže bicykel nepožičia ani za svet.

dedo navrhne rozchod.
tato Danko súhlasí.

Viki kráča pár krokov za dedom. ľútostivo plače. okoloidúci s údivom a pohoršením sledujú, čo za deda-herodesa má to malé uplakané dievčatko. dedo predstiera, že s tým nemá nič dočinenia.

vo vnútrobloku dedo vezme Viki na hija.
Viki sa utíši. rozoberajú krivdu, čo zažila Vikinka.
„zajtua si vezmem huačky. jednu požičiam Auenke.“
„si dobré a veľkorysé dievčatko,“ odobrí dedo úmysel.

Viki s dedom pred vchodom zazvonia mame Simonke.
vstupujú do vestibulu, z chodby si privolajú výťah.
Viki nastupuje prvá. stlačí správne poschodie.
dedo ju pochváli.

dvere do bytu sú pootvorené.
Viki do nich strčí obomi rukami. otvoria sa.
za dverami sedí na zadočku Saška a naberá na plač. dvere ju zhodili.
do predsiene vstúpi Simonka. ratuje a upokojuje Sašku.

„povieš maminke, čo sa prihodilo v Jame?“ pýta sa dedo Vikinky.
Viki zasmušilo mlčí. „poviem ja?“ spýta sa dedo.
Viki prikývne.

keď sa rozprávanie dostane k sporu o bicykel, Viki sa rozplače.
Saška striedavo pozerá na deda a staršiu sestričku.
solidárne sa pridá k Vikinkinmu plaču.

„ukážeš mi vašu poschodovú postieľku?“ pýta sa dedo.
Viki stále plače. zavrtí hlavou. „smiem sa pozrieť sám?“
Viki zase zavrtí hlavou. „dobre. zájdem na vecko a poberiem sa.“
Viki sa rozplače ešte ľútostivejšie.
Saška spustí druhý hlas.

dedo si v kúpeľni umyje ruky. „smiem sa predsa len pozrieť?“
Viki prikývne. každá vnučka má v postieľke rozložených plyšákov.
dedo pochváli postieľky a poberá sa k dverám.

k výťahu vyprevádza deda plačlivý duet vnučiek.


všetky zápisky:


31. 10. 2019

Zápisky deda Miuka 2019/10 – Dedko, to snad ne!

štvrtok 31. októbra 2019
predpoludnie. obývačka a Leova herňa.
mama Lucia je na masáži. tato Peťo chorý.
Leovi robí spoločníka dedo.

„budeme puetekať,“ oznamuje Leo dedovi.

Leo si vyberá tmavomodrý Landrover.
dedovi pridelí strieborné BMW s otváracími prednými dverami.
„aha. šoféuuje Dado. vpuedu sedí Zuzka. vzadu Aja.“

Leo a dedo chvíľu pretekajú. potom si sadnú oproti sebe a striedavo si posielajú svoje autíčka. tam a späť. Leo začne púšťať svoje autíčko proti dedovmu. zámerne vyhľadáva čelné zrážky. čím je náraz silnejší, tým viac sa teší.

jazda po rovine po chvíli stratí čaro. dedo položí dva textilné zrezané hranoly základňami oproti sebe a vytvára kopec. na vrchole zeje medzi hranolmi priekopa šírky Leovej dlane. keď auto nemá dostatočnú rýchlosť, pred vrcholom spomalí a spikuje nosom do jamy.

Leo a dedo sa zacvičujú.
pri jednej jazde dedo rýchlosť preženie.
BMW prudko vrazí do Landrovera.

Leo krúti hlavou. pohoršuje sa.
„dedko, to snad ne!“ vyčíta.

po dvoch hodinách Lea hry s dedom zunujú.
zmocňuje sa ho nepokoj. začne rúcať legové stavbičky.

„kde je maminka? kedy puíde?“ pýta sa stále častejšie.
až kým od vchodu nezačuje maminkin hlas.



utorok 29. októbra 2019
večer. pouličná lampa nesvieti.
na ulici a v zádverí domu je tma.

Leo s tatom Peťom sa chystajú oživiť halloweenskú tekvicu. čaká na nich v zádverí. tekvicu vydlabali v nedeľu. vyrezali jej oči, nos, ústa, štrbavé zuby. zo zubov zrezali šupku, aby žlto žiarili.

tato a Leo sú teplo oblečení. už sa len obuť. tato drží v náručí Lea, Leo elektronickú sviečku. dnes ju kúpila mama Lucia.

na oživenie tekvice sú zvedaví všetci. babi Hanka, dedo Miuko aj mama Lucia. zhrčia sa pri odchýlených vchodových dverách. pozorujú, ako tato sníma tekvici z hlavy čiapku. chce vložiť sviečku do vnútra tekvice. Leo nedovolí. urobí to sám. aj čiapku tekvici nasadí sám.

je čas zhasnúť v zádverí svetlo a pozrieť si tekvicové strašidielko. svetielkujú mu oči, nos a rozďavené ústa.

„tekvica bude okoloidúcich strašiť a domácich strážiť,“ poznamená dedo.

„mňa nebude stuašiť,“ uisťuje sa Leo.
„jasnéže teba nie. ty si domáci,“ potvrdí dedo.
„som domáci. a som chuapec,“ objaví Leo.
„dedko, aj ty si chuapec.“

po chvíli dodá:
„dokonca aj tato je chuapec.“



utorok 29. októbra 2019
predpoludnie.
Leo s mamou Luci a dedom idú na prechádzku.

dedo otvára bráničku. Leo na trojkolesovej motorke-odrážadle vystrčí do ulice predné koleso a hlavu. zastane a čaká. „teraz sa pozri dole a hore, či nejde auto,“ radí mu mama. Leo pozrie dole na chodník a hore na oblohu. „nie tak. dole ulicou a hore ulicou,“ upresní pokyn mama.

na vrchu ulice Leo nabehne predným kolesom na kočíkový pruh schodiska. zapne zadný náhon – deda – a vybehne na chodník pri Púchovskej ceste. po zebre ide na zeleného panáčika. pred nosom mu presviští netrpezlivé osobné auto. odbočuje z Detvianskej na Svätý Jur a má naponáhlo.

polovicu chodníka pri Detvianskej zaberajú parkujúce autá. ľudia chodia na cintorín a toto je najbližšie parkovisko. Lea prichádzajúce a odchádzajúce autá nevyrušujú. prepletá sa medzi nimi, pomenúva si značky áut, zameriava sa na puklice, silu motorov, výfuky.

oproti cirkevnej škole Lucia stretá Zuzku. kamarátku a spolužiačku zo základky. je na prechádzke so svojimi dvojčiatkami. chlapčekom a dievčatkom. sedia v dvojitom kočíku a spokojne dudlošia. mamy a dedo sa rozprávajú. Leo pred kočíkom jazdí na motorke. krúži okolo výtlku, občas kolesom zapadne. po očku pozoruje dvojčatá. osobitne dievčatko. predvádza sa. flirtuje.

Leovi začína byť dlho. s dedom sa od skupiny odpoja. na prechode dostáva motorkár Leo od áut z oboch smerov prednosť. prefičí na druhú stranu cesty. dedo ďakuje vodičom pokynutím ruky. v areáli školy si Leo všimne najmenších školáčikov na detskom ihrisku. majú práve prestávku. Leo zabočí do areálu. o chvíľu jazdí medzi prváčikmi.

dedo čaká pri plôtiku detského ihriska. podíde k nemu dievčatko. „to je vaše bábo? mám vám ho priviesť?“ spýta sa. dedo prikývne. dievčatko zájde za Leom. vyjednávajú. „vy ste jeho dedko?“ overuje si na diaľku prváčka. „áno,“ prizná dedo. vyjednávanie pokračuje. Leo naveľa-naveľa opúšťa ihrisko. úspech malej diplomatky vzápätí spochybní návratom medzi školáčikov.

dievčatko na Lea urobilo hlboký dojem. na zvyšok vychádzky sa dedo Miuko mení na dedka. „dedko, utui mi sopuík.“ „dedko, podaj mi uuku.“ „dedko, ukážem ti šmykuavku.“ „dedko, pohojdaj ma.“

v závere vychádzky vnúčik deda vyzve:
„dedko, poďme sa naháňať.“

„kto bude naháňať koho? ja teba? či ty mňa?“ pýta sa dedo.
Leo má vo veci jasno.

„ty teba.“


piatok 25. októbra 2019
podvečer. pracovňa.
Leo sa preberá z popoludňajšieho spánku. chvíľu sa hrá. potom sa spolu s mamou Luciou vydávajú na prízemie. za babi Hankou. cestou nakuknú do pracovne. Lea zaujíma, čo robia tato Peťo a dedo Miuko.

dedo vykukne spoza monitora.
vnúčik zavesený ako šimpanzie mláďa v maminom náručí mu na tvári vylúdi úsmev.

„ako si sa vyspinkal?“ položí dedo obvyklú otázku.
„huau som sa. bou som netopieuí muž,“ oznamuje Leo.
„z deky si urobil krídla,“ potvrdí mama Lucia.

„netopierí muž?“ prekvapí sa dedo. „vieš, že v lete na chalupe sme s babi Hankou ulovili netopiera?“ „puečo?“ zaujíma sa vnúčik. „lebo niečo v chalupe smrdelo. mysleli sme si, že myš. a objavili sme netopiera. visel v rohu kuchyne.“

Leo počúva, predstavuje si výjav. dedo pokračuje.
„ten malý netopierik dokorán otvoril papuľku a urobil na nás PCHHHHH!“ napodobní netopiera dedo. Leo sa zľakne. dedo upokojuje:

„aj my s babi sme sa zľakli.“

„puečo netopieuik spuaviu PCHHHHH? puečo ste sa zuakui?“
„netopierik sa bál, že mu ideme ublížiť. a my s babi sme nečakali, že tak otvorí papuľku a vycerí zúbky. potom dedo chytil netopierika do igelitového sáčka a vytriasol na záhrade do trávy. keď sa šiel neskôr pozrieť, už tam nebol.“

Leo sa zamyslí. nakoniec príbeh uzavrie:

„asi odueteu za maminkou.“



utorok 15. októbra 2019
predpoludnie. predsieň.
tato Peťo a Leo sa chystajú na vychádzku.

Leo sedí na taburetke pri dverách vedľa skrine s topánkami. vychystaný je do chladného počasia. papučky už má vyzuté, chýba len sa prezuť do topánok. tato Peťo hľadá vhodnú obuv. Leovi je dlho. na konci chodby sa objaví dedo Miuko. Leo sa prudko hodí dozadu. skrýva sa. len neobuté nôžky mu trčia.

„kdeže je Leuško? kam sa stratil?“ prijíma hru dedo.
„tu som,“ vykukne Leo a smeje sa.
vzápätí sa zase skryje.

dedo sa priplíži k taburetke a na Lea spraví čertovské budliki-budliki. vnúčik sa v prvej chvíli preľakne. potom si spomenie, že dedo takto budlikoval aj pri skrývačke na stanici a že to bola vzrušujúca zábava. zvýskne a rozosmeje sa.

„ešte, ešte,“ dožaduje sa Leo.
hru s dedom opakujú.
bavia sa.

tato Lea prezuje. berie na ruky.
chlapci otvárajú dvere, poberajú sa von.
Leo sa pýta:
„tato, puečo sa skuývam?“



streda 9. októbra 2019
podvečer. Ali s maminkou Zuzkou na hudobke.

hodina začína. deti sa bozkom vítajú s maňuškou tigríkom. šteklením budia macka v košíku. po rytmickej básničke a pesničke s padáčikom – farebnou kruhovou plachtou s uškami-úchytmi – Luciša vytiahne tabuľu. učí deti a vlastne aj rodičov noty. celú notu, polku, „nič“ a „tan“.

Ali sa nezapája.
ticho sedí pri maminke Zuzke.
pozoruje dianie.

„minulý školský rok sme Alenku odbábätkovali.
vrátili sme sa v čase,“ všimne si Luciša.

deti skáču do rytmu na fitloptách. opakujú si učivo.
Ali neodolá. skákanie si nikdy nenechá ujsť.
odbieha od mamy a zapojí sa.

baví ju aj hra s papierom, pastelkami, nožničkami a lepidlom. s mamou si nakreslia, vystrihnú a do zošita nalepia štvrťovú notu „tan“. hodina končí hrou na bubon a flautu. odmenou je pečiatka do „žiackej“ knižky a na predlaktie. a pusinka tigríkovi.


pri odchode sa mama Zuzka spýta:
„Ali, prečo si sa nezapojila od začiatku?“

Ali sa zamyslí. po chvíli odpovie:

„sceua som sa maminkovať.“


streda 9. októbra 2019
podvečer. pracovňa.

tato Peťo rozbalí nové čerpadielko, napojí na sieť, spustí. ozve sa nečakane ostrý kvílivý uši režúci zvuk. „čo to? čo je to?“ vydesí sa dedo Miuko a podskočí pri klávesnici. Peťo čerpadlo duchaprítomne zastaví. rozoberie kryt, skúma príčinu škrípavého zvuku.


prichádza mama Lucia s Leom v náručí. ešte je rozospatý po popoludňajšom spánku. lenže dá sa nezaujímať o čudné neznáme zvuky? kučeravou hlávkou sa túli k mamine. dlaňou prechádza po leme výstrihu maminho trička, sem-tam podvedome vkĺzne pod okraj.

tato Peťo zisťuje, že zdrojom zvuku bol ventilátor. „čerpadlo niekomu spadlo,“ povie sám pre seba. napráva kryt narazený na vrtuľku, skúša, škrípavý zvuk sa neozve.

nastáva všeobecná úľava.

„Leuško, dobre si sa vyspinkal?“ vyzvedá dedo.
vnúčik prikývne kučierkami, zaklipká očkami na čaputovú.
„a nie si hladný? nehovorí ti bruško, že je hladné?“
pokračuje dedo vo vypočúvaní.

Leo sa zamyslí. započúva.
znova prikývne.
dovysvetlí.


„škvúka mi.“


piatok 20. septembra 2019
slnečné dopoludnie. okolo desiatej.
oberačka vo vinici pod lesom práve končí.

k oberačom sa pridávajú Simi, Viki a Sašenka. Saška sa vratkým krokom tmolí dospelým pod nohami a rozdáva úsmevy. Viki na kamenitej vinohradníckej ceste zakopne a oškrie sú rúčku. na zápästí sa objaví krvička. Viki sa rozplače. tato Radko ju berie na ruky a utešuje. aj dedo súcití. pofúka škrabanček.

babi Hanka na hore dnom obrátené debničky prestrie a rozloží pečené mäso, slivkové osúchy, pagáčiky a iné dobroty. mäso a osúch piekla nadránom. oberači si naberajú na kartónové taniere. spokojne jedia. rozprávajú sa vo dvojiciach a hlúčikoch. k pohode prispieva vykonaná práca a slniečko.

ľudia a autá sa pomaly rozchádzajú.
vo vinici zostáva babi Hanka, dedo Miuko a Evka z Košíc.
počkajú, kým niekto príde pre debničky a zvyšok jedla.

prichádza Radko so Simi a dievčatami. Radko do kufra nakladá, čo treba. Viki a Saši sedia každá vo svojom vajíčku. dedo zazrie modráčika, čo letí okolo auta.


„chceš motýlika vidieť zblízka?“ láka dedo Vikinku.
„áno,“ prikývne Viki a berie sa von.

spolu pobehujú za modráčikom, pozorujú ho na kvietkoch.
modráčika prenasledovanie omrzí. preletí rúnu.
stratí sa v susednej vinici.

„poď, ukážem ti krásnu chlpatú húsenicu. teta Eva našla na svojom batohu.“ „kde je tá chupatá húsenička?“ zbystrí Viki.


húsenica už na batohu nie je. nečakala a ufujazdila. nič na tom nemení ani dôkladné pátranie Vikinky, deda a tety Evy. hľadačky húsenice sa aspoň stihli zblížiť. Vikinkin ostych opadol.

štvorica sa vydáva na dvojkilometrovú pešiu cestu domov.

dedo poveruje úlohou vodcu Vikinku. na každom rázcestí musí rozhodnúť, ktorou cestou bude skupina pokračovať. Viki kráča vpredu, skupina za ňou. na križovatke zastane. pozrie jednu odbočku, pozrie druhú.

„tadeto,“ prstom ukáže tú, čo sa viac zvažuje k Rači.

poniže teta Eva zaostane. zblízka fotí vinič a strapce.
Viki zastane. obráti sa a trpezlivo čaká. Eva sa predĺženým krokom vydá za skupinou. Viki ju skenuje od hlavy po päty. otáča sa do smeru cesty, vykročí.

kráča prvá. babi Hanka, teta Eva a dedo za ňou.

Viki vykračuje v čele skupiny presne tým istým predĺženým a hojdavým krokom, aký pred chvíľou odpozorovala od tety Evy. dedo, babi a Eva sa smejú. „čo sa smejete?“ prísne sa pýta Viki ponad plece.

na zastávke pri Drevone sa skupina lúči. tete Eve o chvíľu pôjde električka do mesta. „keď prídem domov do Košíc, pošlem Ti pozdrav, dobre?“ opáči teta Eva. „puečo?“ diví sa Viki. „lebo kamarátky si posielajú pozdravy,“ vysvetlí dedo. „ste kamarátky, či nie?“

„dohoda. sme kamauátky,“ potvrdí Viki.

a myslí to vážne, číta jej z tváre dedo.


všetky zápisky:

20. 10. 2019

Tomáš V. viní starostu Rače z krádeží a úplatkov

Kam siaha sloboda slova občana voči ľuďom pôsobiacim v politike a jej tesnej blízkosti?
UPOZORNENIE
Text je písaný mimoriadne hrubým oplzlým jazykom.
Čítať na vlastnú zodpovednosť.
Vyjadrenia obyvateľa Rače Tomáša V. na adresu starostu MČ Rača Michala D. a občana Mira Š.
(skrátené a upravené)

Drotován len kurví celú Raču. K tomu drzý pičus čo piču robí. Nielenže parking rozjebal ten dement ale aj detské ihrisko. Starosta jak prasa fakt. A hlavne stavaj stavaj baráky zarábaj. Je tam do piči chvíľu a už koľko veci dojebal. Čo bude za 4 roky Petržalka? Šak nech vráti mandát kokot spičený. Nič sa tu nedeje nič. 1 vinobranie 1 krát hody. Hnus. Nebol som voliť starostu ale teraz pôjdem. Aj kampaň spravím aby už tento pičus tu nebol ďalšie 4 roky. Banda skáraná. Šak čo spravil do piči? Ešte aj drzý kokot je to. Choď do piče na Závadskú. Kokot prečo do piče mám žiť v prachu že vy ste kokoti? Tak isto parking do piče. On tam zabere parkovacie miesta. Bastard pojebaný. Určite ti dáva love za to že mu fajčíš kokot v kanclu 😊. Pičus. Leštíš mu bambus? Obaja ste zmrdi. Žebrota. Drzý primitívny jebo. Toto sú tí veľkí Račani? Skurvení žebráci. To isté ako Pilinský a zlodej čo bol pred vami. Banda skurvencov čo len kradne. Ty kde si sa tu nabral jebko? Pozri sa ako to vyzerá. To si môžeš tak s Drotkom kokot merať a bude to lepšie ako to čo robíte teraz. Za čo bere hento hovno plat? Ľudia sa sťažujú. Kokot prečo asi? Dajte mi plat jak boh a spravím vám tam z toho úplne niečo iné. Nie Petržalku kokoti. Čo ste do piče spravili? Rozjebané ihrisko kopa prachu problém s parkingom plus kopa domov v bársjakej piči kde mohli byť vinohrady. Čo ste spravili? Žebráci pojebaní. Petržalku. Pičusi. Bodaj by ste tam dostali dobre na piču. Vyjebanci jak ty a Mišo si nezaslúžia čerstvý vzduch. Ty hajzel špinavý. Buzna. Zlodej. Primitív. Čurák. Vyjebaný zlodejský pičus.


Zarobte a choďte do piče. Hentakéto hovná tu nechceme. A najebte tam ešte viac zátarasy aby ľudia nemali kde parkovať. Kokoti. Vy ste normálne paródia na vedenie mestskej časti. Banda kokotov. Kradnúť predávať rabovať. Kurva to už aj Bielik čo bol v base bol lepší jak vy dvaja. Vy ste sedláci pojebaní. Kokoti vinárske závody ste predali. Ty si kto? Pojebanček čo sa dostal ku korytu a kurví všetko rad radom. Tak sa nažer a PÁL do piče. Prvý krát pôjdem voliť. Proti. Mysleli sme si že Bielik a Móric sú top ale vy ich dávate dole mrknutím prsta. Ty kde si sa tu vzal? Aj s Mišom? Šak kokot o vás bolo počuť a teraz to kurvíte fakt všetko. PÁL do psa. Fakt si socka. Drzý pseudo politik. Nie každý rozjebe Raču jak ty a Mišo. Na miestnom úrade fakt piču robíte. A nezabudni sa sťažovať Miškovi aká vlna nepokoja sa zdvihla. Určite to pochopí 😊. Hneď po tom čo jemu aj tebe dá do papule dáky developer desinu 😊. Ako fakt vy si myslite že sme ovce. Voliči. Ale nie sme. Kokot ja som „zákazník” hentoho bula. My budeme hodnotiť vašu prácu. A ver tomu že spravím všetko pre to aby ste tam už neboli. Ľudia vás tam nechcú. Ty nevidíš tú nespokojnosť? Východné v piči. Bez MHD skoro. Kokot Rača bola vždy zeleň a jebete z toho Petržalku. Fakt ma to sere čím ďalej tým viac. Kaviarne na kerú piču je ich tu sto. Ale ne on tam kokot jebne kaviareň pred trh. V kultúre mám potenciál jak sviňa mohlo by to tu žiť. Sám zo svojej vôle som písal na miestny úrad že rád pomôžem. Najskôr ZADARMO. A piča mi odpísala že od augusta príde posila. Lebo by som videl čo sa tam deje jak sa prelievajú korunky. Táto oblasť je zdechlá vôbec to tu nežije.


Ľudia majú dosť takejto pseudo vlády. Ozaj čo eurofondy čerpáme do vlastného vrecka? Podľa mňa isto čerpáte. Vysadiť 1 strom a marža jak za 30 stromov to ste vy. Cenu tých 29 zvyšných si beriete domov čo? Mirko Ščibrany kde sa tu ten samozvanec vôbec našiel veď nikto ho tu nechce ani s Mišom D. Vy ste jak vši. Jak škodná. Čo nedojebete to skurvíte. Pat a Mat 😊. Či fakt kradnete čo si myslí 90 percent Račanov alebo ste neschopáci? Tak sa nečuduj ak to tvoj chorý mozog vôbec pochopí že ľudia sú vytočení. Veľký aktivista 😊. U mňa akurát tak veľký kokot 😊. To ja som spravil pre Raču viac ako vy a nepotrebujem na to ani vaše kokotské honoráre. Šafárite s našimi peniazmi. Na tvojom mieste chodím po Rači kanálmi lebo raz ti niekto za toto napľuje do ksichtu hrachél sopľavý. Mám ísť na miestny úrad rozjebať tam dvere a doniesť toho dementa? Žebráci žebrácki holota. Sedláci žebrácki bez úcty k druhým a štipky slušnosti. A kresťanské buzny k tomu 😊. Žebrák. Socka pojebaná. Paaaaaľte do piče žebráci. Nie ste tu vítaní už si to pochopil? Napľuť do papule. Obom. Žebráci humusáci pojebaní ste. Jebať vás do papúl. A môže tu stavať stavať stavať. Pičus. A za to mu každý mesiac ide renta. Že aktivista 😊. Piču aktivista. Ty si normálne žebrák zlodej holota. Smažte sa v pekle dementi pojebaní. Keď budete skapínať budeš sa zodpovedať bráško. Aj ty aj fuhrer. Mirko príde na teba čas. Lebo kradneš a kokot robíš. Aj pojebaný fuhrer ten ešte viac. Zlodejská banda.


20:00 v Pekle mi to môžeš vysvetliť ty nula skáraná. Jol van Mireček? Dones aj fuhrera aby si sa náhodou nebál 😊. Dobre môj? Realita je taká že ľuďom sa to nepáči. Ty musíš riadne fetovať kamarát. Alebo slopať. Žebráci skáraní. Bodaj by ste skapínali dlho a bolestivo smradi. Miroš homoš buzoš. 20:00 Peklo buzny. Zmrdi špinaví. Prijebaní kokoti. Pojebané psy. Samozvaní kokoti čo kurvia Raču a kradnú. Takú antikampaň si ešte nežral nepomôže ti ani fuhrer pôjdete odtiaľ do piče zmrdi. To už aj Bielik s Pilinským boli lepší jak vy dvaja. Pat a Mat. Čo si kurva spravil pre Raču? Holý kokot. Kurva padaj do lesa žebrota tam patríte na stromy jak opice 😊. Top račianske opice Mireček a Miško 😊

Tebe kto dal vôbec mandát „aktivistu”?
To čo robíš je riadne na kokot.

Vyjadrenia Tomáša V. zo 14. októbra 2019
skrátil a upravil Miro Ščibrany
OZ račan.sk


6. 10. 2019

29. 9. 2019

Veriaca Zuzana P. po znásilnení zmenila postoj k potratom

Presne pred týždňom pri sledovaní pochodu ZA ŽIVOT veriacu kresťanku Zuzanu P. „pochytil veľký hnev“Do fb-statusu napísala „niekoľko ťažkých, ale úprimných slov“.

29. 8. 2019

Zápisky deda Miuka 2019/08 – Dedo, to neni teuiatko. Je to kuavičkaaa.

štvrtok 8. augusta 2019
pokročilý večer. doma.
babi Hanka a Lucia sedia v kuchyni. obe mali podvečer stretká. babi v meste so Zuzkou, Lucia v Rači s kamoškou. preberajú, čo priniesol deň.

Leo s tatom Peťom pozerajú v pracovni obuásky.
tato Lea kŕmi a čaká na sľúbenú klobásu. zatiaľ márne.
podozrieva ženy, že na neho zabudli.
posiela hladnú esemesku.
konečne sa dočká.

tato s Leom v náručí schádzajú do kuchyne.
Leo od únavy klipká očami. syna preberá mama.
dedo ponúkne, že Lea odnesie hore.
Leo súhlasí.

všetci traja vstupujú do obývačky-herne. Leo má na rohožke rozťahané hračky. podvečer nebol čas upratovať. mama sa pohrúži do internetbankingu. Lea zveruje dedovi. dedo zloží vnuka medzi hračky. všimne si malú figúrku.

„čo je to za panáčika?“
dedova neznalosť Lea udiví.
„to je Seeem,“ pohorší sa. dedo sa prizrie bližšie.
a naozaj. je to hasič Sam.

dedo si prezerá legový hospodársky dvor.


„aký pekný vtáčik,“ nadchne sa figúrkou s krídlami.
„to je puedsa kuuiatkooo,“ dostáva napomenutie.

„ahaa. a tu je teliatko,“ dedo skúša napraviť si reputáciu.
„to neni teuiatko. je to kuavičkaaa,“ vyvedie Leo deda z omylu.

„toto je určite kohútik,“ berie do rúk figúrku s hrebienkom.
„dedo, to je suiepočka. kotkodááák.“

dedovi nezostáva iné než napraviť si povesť pri pomenúvaní ovocia a zeleniny.

„tuto sú melóny, že?“ všimne si kopcom naloženú prepravku.
pre istotu volí otázku. ani tak sa blamáži nevyhne.
„to sú JA-BU-KÁÁÁ!“ krúti hlavou Leo.

zneistený dedo hľadá nejakú tutovku.

„máš krásne dyne,“ chváli hromadu veľkých plodov.
„to sú tekvice, dedo.“ Leo si už zvyká na dedovu neznalosť.
„veď dyňa a tekvica je to isté,“ chytá sa dedo slamky.

Leo nedôverčivo pozerá na deda.
v očiach pochybnosť.

dá sa veriť dedovi, čo si mýli kravičku s teliatkom?
kuriatko s vtáčikom? sliepočku s kohútom?
jablko s melónom?

úplnému fiasku dedo predsa unikne.
správne pomenuje kukuricu.


streda 7. augusta 2019
poludnie. Pezinok. Zámocký park, detské ihrisko.
mama Lucia, Leo a dedo si odložia batoh, motouku, kouobežku a klobúk na lavičku vedľa preliezky. pred chvíľou pri vstupe na detské ihrisko vyhoveli prosbe na bráničke. zatvorili ju za sebou, aby na ihrisko nevnikli túlavé pávy.


mama Lucia si sadá na lavičku. Leo s dedom sa idú hojdať.
dedo usadí Lea do drevenej hojdačky. silno rozhojdá.
„hojdačka vuuzga. vuždííí,“ všimne si Leo.
dedo ho presadá do susednej.
tá nevrždí.

Leo sa hojdá. pozoruje okolie.
a deda

„dedo, kde máš kabeuku?“
„kabelku?“ začuduje sa dedo otázke.
„jaaaj, ty máš vuecká!“ uvedomí si Leo rozdiel medzi mamou, babi a dedom. „teuefón máš vo vuecku?“

„áno,“ potvrdí dedo. „a v druhom peňaženku.“
Leo info obohatí svojou skúsenosťou.
„za peňaze možeš nakupovat.“


vedľa v pieskovisku sa hrajú dvaja jeden a pol roční mládenci. dozerajú na nich mamy. pekné mamy, neunikne dedovi.

Leo vstúpi do pieskoviska, berie si vedierko. nevie, že patrí jednému z chlapcov. dedo to zistí z mimovoľného posunku chlapcovej mamy.

„o vedierko musíš chlapčeka poprosiť,“ upozorní Lea.
Leo podíde k chlapčekovi, čupne si vedľa neho, pýta sa:
„požičaš mi puosím vedieuko?“
na odpoveď nečaká. odkráča.
pohrúži sa do hry.

bráničku s rozľahlým altánkom spája chodníček zo zámkovej dlažby. Leo jazdí na kolobežke sem a tam, sem a tam. kolobežka je hasičské auto, Leo šoféu a hasič.

dedo sa usadí na lavičke altánku.
Leo vyrazí od bráničky k prístrešku.
krížom cez ihrisko vyzýva deda:

„dedooo, kuič houííí!“
„pomoooc! horííí! horííí!!!“ kričí dedo a máva rukami.
„vijú-vijú,“ vrútia sa hasiči do altánku. uhasia požiare. „pss-pss.“
„aha, tu ešte horí malý ohníček!“ Leo uhasí aj ten.
z neuhaseného ohníka môže byť veľký požiar.

na lavičku na druhej strane altánku sa usadí pani s vnučkami. požiar zachváti blízke okolie a ohrozuje ich. Leo vyrazí na miesto požiaru. oheň uhasí a zachráni ohrozené ženy.

po jednom zásahu si Leo všimne škrabance na dedovej nohe a hlave. následky nedávneho pádu z moruše. „poď si kúpiť uiek, pani doktouka ti bobo ošetuí,“ povie dedovi. pani, ktorú zachránil z požiaru, má zhodou okolností lekáreň.

Leo došikuje deda do lekárne. dohliadne, že si dedo kúpi liek. hasičské auto vymení za sanitku. odváža deda do nemocnice. je ňou lavička, kde oddychuje mama Lucia. teraz je doktouka a deda ošetrí.

k preliezke prichádza chlapček. dohliada naň tehotná mama.
„u vás náhodou nehorí?“ pýta sa dedo mamy.
„horí! kočík tu za stromom.“

hasiči bez meškania idú na výjazd.
oheň uhasia, mamička sa teší.

Leo, mama Lucia a dedo vyrážajú na stanicu.

na vláčik do Rače.


utorok 6. augusta 2019
podvečer. v dome, v záhrade, na ulici.
Dado, Peťo a jeho priateľ Pali orezávajú morušu.

moruša sa za posledných desať-pätnásť rokov rozkonárila na všetky strany. objíma dom, nakúka do dvora zadnému a do záhrady spodnému susedovi. dva stredné najhrubšie konáre sa nedávno rozštiepili. jeden sa už-už opiera o plot, druhý sa unavene skláňa k zemi. bez prikrčenia pod ním neprejdete. deti rady behajú po trávniku, čo zabieha až pod konár. a ten – mohutný a bohato rozvetvený – hrozí, že sa zlomí a ublíži.


Leo sa práve zobúdza. zo záhrady začuje zvuk motorovej píly. mama mu vysvetlí, že tato a Dado pília morušu. Leo je zvedavý. nakúka z kuchynského okna, veľa nevidí. dedo mu ponúkne výlet za pilčíkmi. všetko uvidia zblízka. Leo bez váhania opúšťa mamino náručie a sťahuje sa do dedovho.

konár, čo prekrýval trávnik, je už spílený. tato Peťo, Dado, Pali, Leo a dedo si spokojne prezerajú haluzinu a polená pod stromom. a prevzdušnenú korunu.

„po mouuši možu uozit opice,“ podotkne Leo.
„pred chvíľou lozili,“ žartuje Pali.
Peťo s Dadom sa smejú.

práca je hotová.
je čas vrátiť susedovi vysúvací hliníkový rebrík.
Dado položí rebrík na trávnik. dedo a Leo vodou z hadice odstraňujú z priečok rozšliapnuté moruše. Leo deda podchvíľou žiada „ospchuj mi spinavú uuku“. prikladá dlaň tesne k tryskám rozprašovača a teší sa prskaniu vody.

Dado, dedo a Leo rebrík vrátia.
sused aj Safi sa tešia. Safi krúti chvostom.

„podme sa naháňat,“ vyzve Leo deda.
behajú medzi dvomi čiarami vyznačenými kriedou na asfalte.
jedna je o dva domy nižšie, druhá o jeden vyššie.
naháňa dedo. nie a nie Lea dostihnúť.
potom sa vymenia.

Leo skúma Dadovo BMW odstavené pri Vojtovom plote.
prezerá si výfuk. nohou skúša zadnú aj prednú pneumatiku.
čosi hovorí, dedo dobre nerozumie.

„čo hovoríš? že auto parkuje?“ overuje si dedo.
„NEEE,“ odvetí Leo a zopakuje, čo už raz povedal.
dedo znova nezachytí správny význam.

„to je také suovo, že BUO-KU-JE,“ odslabikuje Leo.

„ahaaa,“ konečne pochopí dedo.


všetky zápisky:

31. 7. 2019

Zápisky deda Miuka 2019/07 – Na mouuši sme sa dotkui vážky!

streda 31. júla 2019
predpoludnie. v spálni.
je desať hodín. dedo dospáva včerajší výlet s Viki.

„deduško, pozri, kto ťa prišiel pozdraviť,“ spoza chrbta prebúdza deda známy hlas. spáč precitá, pootáča sa. nad ním stojí babi Hanka. pootočí sa viac, v zornom poli sa objaví Leuško. v úsmeve rozpaky. deda vidí ležať v posteli, kým on s mamou a tatom už majú za sebou nákupy v Kittsee.

„aha. mám pouicajtské auto. Pouše.“
v dlani drží trofej z Kittsee.

zažne lampu, čo stojí vedľa postele.
„ešte možeš spať,“ povie dedovi. vzápätí si to rozmyslí.
„už je svetuo. sadni si na posteu a poď doue.“

poludnie. výlet kolobežkou na stanicu.
babi Hanka a mama Lucia sa chystajú úradovať. Lea zverujú dedovi. chlapci sa hrajú s autíčkami, helikoptérou, motorkou. Leo si spomenie, že včera podvečer ho babi dostala z ulice sľubom, že sa môže kolobežkovať na druhý deň. „je uáno, scem sa kouobežkovat,“ vyhlási. mama Lucia ho odhovára. že je veľa hodín, že čoskoro pôjde spať. Leo trvá na svojom. dedo vnuka podporí.

o pár minút sú dedo s Leom a kolobežkou na stanici. z nástupišťa hádžu do zdrže potoka vetvičky-oštepy a pozorujú, ako ich voda odnáša pod trať. z diaľky sa ozvú zvony. oznamujú poludnie. „asi kostou,“ vysvetlí Leo dedovi. keď sa z oblohy ozve hukot, Leo očami vyhľadá zdroj hluku a poučí deda: „uietaduo. štautuje.“ osobáčik prichádzajúci od Pezinka vítajú štvorručným mávaním. odmenou je húknutie lokomotívy a pokynutie rušňovodiča.

výťahom sa zvezú do podchodu. prejdú na druhú stranu tunelu a vyvezú sa na nástupište. slnko je za oblakom, zveternieva sa. „duž si kuobúk,“ podchvíľou upozorňuje Leo deda a overuje, či dedo pokyny plní. o svoju prilbu sa nebojí, mama mu ju pod bradou zapla. na nástupišti Lea zaujmú trsy trávy vyrastajúce zo škár zámkovej dlažby a chumáče machu pri nohách kovových lavičiek. čupne si, pozoruje a sám sebe hovorí: „pozouovat, nechytat.“

zacilingajú závory. o chvíľu sa stanicou rúti rýchlik do Košíc. dedo a vnuk mávajú ako najlepšie vedia. rušňovodič oboch odmení piatimi húknutiami!

domov sa vracajú hore susednou ulicou. pri jednom z domov na chodníku rastie burina vysoká ako Leo. dedo kráča po vozovke vedľa kolobežkára. „po ceste nemožeš íst. cesta je pue autá,“ napomenie Leo deda.

vychádzka končí doma pod morušou. dedo berie vnuka na ruky, do pusy mu vkladá šťavnatú morušu. dedo má od nej červené prsty, Leo pusu a nohavice. na konári vo výške očí si Leo všimne vážku. „aha. vážka!“ dedo k vážke zospodu približuje prst, dotkne sa jej. vážka sedí ako prikovaná. „dotkni sa krídelka,“ vyzve vnuka. Leo prekoná strach. zľahka sa dotkne krídla a rýchlo odtiahne ruku. vážka ani okom nemihne.

prvé, o čo sa doma delí s mamou, tatom a babi:

„na mouuši sme sa dotkui vážky!“



utorok 30. júla 2019
od rána do popoludnia. Viki u babi Hanky.
babi Hanka má dovolenku. Viki dnes po dohode rodičov a starých rodičov strávi u babi a deda celý deň. ráno ju priváža Dado. babi a dedo vnučku vítajú ako vzácneho hosťa. veď vzácnym hosťom je a Viki o tom nepochybuje.

prvé kroky vedú do detskej kuchynky v obývačke. Viki pripravuje džúsiky a jedlá, kŕmi a ošetruje deda, pomáha babi variť obed. po obede má dedo úlohu Viki uspať. výsledok: Viki ako rybička, dedo v moci spánku.

blíži sa piata hodina. dohoda je, že dedo odvezie Viki osobáčikom na Nové Mesto, že prejdú krížom cez Kuchajdu a okolo šiestej budú doma. Vikinke sa domov nechce, presvedčí ju až dedov nápad dať si pri jazere zmrzku.

o piatej babi vyprevadí Vikinku a deda na stanicu.
zamávajú si z vlaku na nástupište a opačne.
osobáčik opúšťa stanicu Rača.

na stanici Nové Mesto sa Vikinke na schodoch podvrtne kolienko. dedo berie vnučku hopi a na hija. prechádzajú okolo jazera. v tráve sa pasie labuť, obďaleč si kŕdeľ kačiek ustiela na noc. „jeden, dva, tui, štyui, päť, šesť, sedem, osem, desať,“ počíta Viki kačky. je ich zo tridsať. stánok so zmrzlinou je na dohľad. zatvorený! „nevadí, zmrzku si dáme cestou,“ utešuje dedo. „dobue,“ súhlasí Viki. lenže aj pri pivárni U Belasých je stánok zatvorený! zostáva posledná nádej – zmrzlina na rohu Jégeho a Trnavskej, pri obratisku trolejbusov.

posledný úsek cez NTC, popri Jame, hoteli SET a zimnom štadióne Viki kráča po vlastných. „k zmzuine pui nás musíme puejsť ešte dva puechody,“ oznamuje. stánok je na dohľad. a je otvorený! odmenou za vytrvalosť je veľká porcia citrónovej zmrzky. Viki si na nej pochutnáva zvyšok cesty.

je pár minút po šiestej. Viki a dedo vstupujú do bytu spolu s mamou Simi a Saškou. práve sa vrátili z prechádzky. Saška stojí na kočíku ako na kapitánskom mostíku, drží sa operadla. keď ju mama v predsieni zloží z kočíka, Saška zostane stáť. pohupuje sa v kolenách a radosť z rovnováhy vyjadruje smiechom a pokrikom hu-hu-hu.

Viki si cestou z Rače všimla dedove odreniny a škrabance na lýtku a na lakti. teraz rany dôkladne vyšetruje a lieči. dáva injekcie. do ruky, do nohy, do čela, do oka. keď na chvíľu opustí doktorskú stoličku, vyštverá sa na ňu Saška a úraduje tak, ako videla staršiu sestričku.

mama Simi osprchuje najprv Sašku, potom Viki.
Saška predvádza najnovšie prírastky slovnej zásoby.
Uadko, mamika, uáska, tato, dedo, kako, páči sa...

vo dverách zaštrkoce kľúč. domov sa vracia tato Radko.
bol si zabehať. je spotený. Saška nedbá, pýta sa hopi.
keď tato Sašku zloží na zem, zúfalo sa rozplače.
utešiť ju nevie dedo ani mama.

dedo odchádza domov.
doma ho čakajú babi, Ali, Leo.
Ali je u babi, jej rodičia sú v divadle.
Leo sa vrátil s mamou a tatom z chalupy.

vnúčatá sa nevedia dočkať dedovho návratu.
do deda vkladajú nádej na večerný výlet.

kolobežkami na stanicu.


streda 24. júla 2019
ráno. cestou na autobus do škôlky.
Viki sa nesie na hijovi. saje z vrecka ovocnú šťavu.
zrazu sa tatovi Radkovi začne prehrabávať vo vlasoch.

„kiclo ti squishy?“ pýta sa tato.
Viki najprv zapiera, potom prizná farbu.
„puepáč, nechceua som. nabudúce dám pozou.“
„prečo si nedala pozor aj teraz?“ chce vedieť tato.


„som si mysueua, že si joguut.“



utorok 23. júla 2019
podvečer. pri Štrkoveckom jazere.
Viki a dedo trávia čas na detskom ihrisku.
Viki dojedá mangovú zmrzku z ponuky Gelato da Claudia. obieha svoje obľúbené hojdačky, vyzuje si sandáliky a zamieri k pieskovisku. dedo položí prepotené ponožky na operadlo lavičky. kiež ich horúce slnko vysuší.

v piesku je Viki sama. hra ju zunuje.
prisadne si k dedovi na lavičku v tieni stromu.
dlho sedieť nevydrží. ide sa potúlať.

betónový chodník je horúci. Viki pália chodidlá.
vráti sa, navlečie si suché ponožky, obuje sandáliky.
úplne sama. veď je už veuká škoukáuka.

deda horúčava unavuje. líha si na chrbát.

„musíš si vyzuť topánky,“ upozorní Viki.
„nemusím. aha, ako to mám vymyslené,“ povie dedo.
sadne na okraj lavičky, nohy vyloží na múrik medzi lavičkami.
ľahne si, slamený klobúk si položí na tvár.

kmas! strhne dedovi klobúk z tváre vnučka.
dedo vytuší, že na Viki prichádza mrzutosť z únavy.
„spala si poobede?“ zisťuje. Viki odpovie bez váhania.
„spala!“

„kdeže! nespala,“ dementuje správu mama Simi, keď sa o pol hoďku so Saškou pridajú k dedovi a Vikinke. Viki sa tvári, že nič nepočula. o chvíľu sa k štvorici pridá tato Radko. dedo sa s rodinkou lúči. poberá sa domov za babi Hankou.

večer tato Radko Vikinku uspáva.
Viki nabrala druhý dych, nie a nie zaspať. tato jej dohovára:
„nerob drahoty. s maminkou sme po celom dni unavení a to nepomáha. keď budeš mať svoje deti, raz to pochopíš.“

„ja budem mať uen jedno dieťa,“ podotkne Viki.
„prečo len jedno?“ vyzvedá tato Radko.


„uebo sa mi bude ťažko uspávať.“



pondelok 22. júla 2019
dopoludnia. na ulici pred domom.
tato Peťo s batôžkom na chrbte a Leo s kolobežkou odchádzajú na prechádzku. dedo oboch vyprevádza pred bráničku. chce si potešiť oko vnukovou jazdou. včera podvečer Leo po očku pozoroval Aju a viditeľne si zlepšil jazdecký štýl.

tato Peťo zájde k čiare asi 20 metrov poniže, dedo stojí pri bránke.
Lea dedov a tatov záujem o jeho jazdecké pokroky teší.
pendluje medzi nimi ako tenisová loptička.


hore ulicou sa vytrvalo odráža, inak by kolobežka zastala.
dolu ulicou sa rozbehne, zdvihne odrážaciu nohu a elegantne sviští k tatovi. od Aji včera odpozoroval ako udržiavať rovnováhu a smer jazdy. kolobežka už nezahýba a nevráža do plota.


Leo si všimne dedove rozkročené nohy.
„dedo, pauník ide cez tuneu,“ namieri si to do medzery.
Leo má prilbu, tunel je pre pauník nízky. dedo si to všimne.
v poslednej chvíli nadvihne nohu a zavrávorá.

dedo by mal nohu spustiť. tým by pauník vykoľajil.
radšej sa na jednej nohe pootočí a zvalí na asfalt.

Leo prekvapene pozerá na spadnutý tunel.
Peťo pribieha, zisťuje následky hrozivého pádu.
„nič sa nestalo,“ zviecha sa dedo na nohy.
má len oškretý lakeť a dlaň.

dedo premýšľa, ako nehodu vysvetlí babi Hanke.
aby unikol kázni, že už nie je najmladší. že nemá riskovať.

že vo svojom veku má mať viac rozumu.



piatok 19. júla 2019
predpoludnie. pri dome a na stanici.
babi Hanka má dnes voľný deň. mame Simonke ponúkla postarať sa o Viki. tato Radko priváža Vikinku namiesto do škôlky k babi do Rače. Sašku uloží do kočíka. odchádzajú pod les. Saška si tam pospinká.

Leo a Viki sa hrajú vo dvore. okolo poludnia sa im zažiada kolobežkovať po ulici. zámer narazí na prekážku. kolobežka je jedna, uchádzači dvaja.

babi Hanka predloží návrh: najprv sa bude kolobežkovať Viki.
Leo sa bude trojkolkovať. neskôr si vozidlá vymenia.

po krátkom handrkovaní obe vnúčatá súhlasia.
Leo si dáva prilbu, vysadá na svoju peufektnú tuojkouku.
predvádza, ako sa vie odrážať.

Viki a Leo sa spustia dolu ulicou. na stanicu.
babi a dedo kráčajú za nimi.

dorazia na nástupište.
Leo sa prihlási o svoju kolobežku.
Viki „zabudla“ na dohodu, kolobežku si bráni.
Leo sesterke zatne pazúriky do ruky na riadidle.

do zvady zasiahne babi. odtrhne Lea od Vikinky.
dohovára vnukovi, nech o kolobežku pekne poprosí.
Leo povie „puosím“. bez účinku.

výmena kolobežky sa presúva na okamih návratu.

Leo, Viki, babi a dedo si sadajú na lavičku. kolobežku a trojkolku zaparkujú deti pod seba. opierajúc sa o riadidlá pozorujú osobáčiky, rýchliky a nákladiaky. vagóny prechádzajúcich nákladiakov hrmocú, kolesá neznesiteľne pískajú. babi učí Lea a Viki zakrývať si uši.

je čas na návrat. znova sa vynorí spor o vozidlá. Viki sa kolobežky nechce vzdať, naťahuje na plač. dedo vnučke vysvetľuje, že výmena je fér: ona sa viezla na stanicu, Leo sa povezie zo stanice.

Viki sa zmieta medzi túžbou nechať si kolobežku a dedovou férovosťou. do dilemy vstúpi babi Hanka. sľúbi, že Vikinke obstará na internete vlastnú kolobežku.

„dobue. súhuasím,“ Viki naveľa-naveľa ustúpi
a odovzdá kolobežku Leovi.

výletníci sa v mieri poberajú domov.




pondelok 15. júla 2019
podvečer. doma. obývačka a schodisko.
tato Peťo s Leom v náručí zostupujú dolu schodmi. odchádzajú na podvečernú vychádzku na pieskovisko. mama Lucia ich vyprevádza k dverám. kráča pred nimi, prvá sa dostáva na najnižšie rameno schodiska. cez pootvorené dvere obývačky si všimne, že dedo je natiahnutý na trojitej sedačke a drieme. dopoludnia bol vo vinici, akiste zaspal pri popoludňajšom oddychu.

„tichučko, dedo spí,“ obracia sa Lucia k Leovi a Peťovi.
stlmením hlasu dáva chlapcom najavo, aby stíchli.

Leo s dedom sa dnes ešte nevideli.
sotva vnuk zbadá deda, zabudne na mamin pokyn.

„DEDOOOOO!“ vykríkne v najvyššej tónine.

dedo okamžite precitá z driemot.
na vnuka má ucho citlivé ako dojčiaca matka.
tak-tak si stihne všimnúť, ako Leo a Peťo miznú v chodbe.
vzápätí buchnú vchodové dvere a vrzne bránička.

tato Peťo s Leom odchádzajú hore ulicou.
mama Lucia sa vracia do bytu.

je pol šiestej. dedo vstáva z ležoviska.

chce ešte vybehnúť do vinice.



štvrtok 11. júla 2019
popoludnie. na Bielom kríži.
Vikinku dnes zo škôlky vyberá dedo.
deti sa hrajú a čakajú na rodičov a starých rodičov v záhrade. Viki je nachystaná, s dedom len vezmú zo skrinky batôžtek a poberajú sa domov.

„dnes prejdeme cez koľaje, dáme si zmrzku a zastavíme sa na Kuchajde, dobre?“ navrhuje dedo a delí sa s Viki o kávenku.

na chodníčku medzi Novou Cvernovkou a Palmou, ktorý si vyšliapali miestni, sa Viki cíti stiesnene. aj koľajiska a vlakov sa bojí, naberá na plač. dedo ju berie hopi. na druhej strane koľají si vnučka vydýchne a radostne pobehne.

v stánku pri ceste si Viki vyberá bielu čokoládovú zmrzlinu.
„puečo je čokouádová bieua?“ pýta sa. dedo len čosi odtuší.
všimne si, že vetrík Vikinke rozfukuje vlásky.

zastavia sa, dedo si sadá na múrik. podá svoju zmrzku Vikinke a sponkami krotí neposlušné pramienky vlasov. Viki zatiaľ olizuje dedovu zmrzlinu.

len čo dolíže svoju zmrzlinu, pýta sa na hija.
z hija nakúka ponad ploty do hustého náletového porastu.
„tam nepuojdeme,“ uisťuje sa, „sú tam vuci.“

na Kuchajde si dedo s Viki ľahnú na opaľovacie ležadlo.
z tieňa stromu pozorujú deti a kačky špacírujúce sa po trávniku.
Vikinku zaujme dievča hojdajúce sa postojačky.

po pol hoďke sa pripoja Ali s mamou Zuzkou.
dievčatá šantia na preliezkach a kĺzačkách, mama Zuzka s dedom sa rozprávajú. Viki si vyskúša hojdanie postojačky, páči sa jej. Ali sesterku napomína, že tak sa hojdať nemá.
o chvíľu sa postojačky hojdá aj ona.


pofukuje vetrík, slnko sa nakláňa k obzoru.
cestou domov Ali a Viki naháňajú po trávniku kačky a labuť. pristavia sa pri stánku. Viki je smädná, vyberie si minerálku. Ali dostane jahodovú zmrzku. cestou po Junáckej diškurujú a pod lipami si vyspevujú „zo stuomu obeuáme ovocie ovocie ovocie“. spevom zaplnia celú ulicu.


neprestávajú spievať ani v boxoch športového pubu U belasých. mama Zuzka a dedo si vychutnávajú chladený Staropramen, Ali a Viki svoje piťká. speváčkam sa zobďaleč prihovorí miestny štamgast. má v úmysle naučiť dievčatá hymnu Slovana. pokúša sa špásovať, Viki a Ali jeho humoru nerozumejú. trochu sa boja, stíchnu. od uja bočia pohľadmi.


muž pochopí nezdar a márnosť úsilia. mizne v útrobách pubu.
Ali sa nakloní ponad stôl k mame a stíšeným hlasom povie:
„ten ujo bou stuašný!“

zájdu do parku na Novej dobe. Ali a Viki sa chcú hojdať v koši.
Ali už vie do koša vliezť sama. Vikinke pomôže dedo.
vnučky si ľahnú naznak, hľadia do oblakov.

„dedo, hojdaj nás. siuno!“ velia jedna cez druhú.
keď kôš vyletí do najvyššieho bodu, výskajú a smejú sa.
nakoniec sa hojdajú postojačky – Ali sa drží reťazí
na jednej, Viki na druhej strane koša.

domov sa dajú nalákať až ponukou jazdy na hijovi.
Ali vysadá, Viki mrnčí „aj ja scem na hija!“.
lenže hijo má iba jedno sedlo.

„teba vezmem hopi,“ ponúka dedo Vikinke.
obvešaný vnučkami kráča k bráničke Alenkinho dvora.
našťastie je na dohodenie kameňom.

„my sme opice a ty si náš stuom,“
chichocú sa vnučky.


pri bráničke sa vyobjímajú a kývajú si na rozlúčku.
Ali mizne s mamou Zuzkou vo dvore. Viki vysadá na hija.
koník vykročí k tenisovému centru a domov.
za mamou Simonkou a Saškou.

je pol ôsmej. najvyšší čas.


štvrtok 11. júla 2019
poludnie. vonku slnečno.
mama Lucia a Leo sa vrátili z Krasňan.
z dohodnutého stretka s Ali a jej mamou Zuzkou.
Lucia je uťahaná, poberá sa hore do bytu.
Leo chce ešte zostať vonku.

starostlivosť preberá tato Peťo.
dovolí Leovi popolievať hadicou trávnik a chodník.
Leo chce polievať aj dom a tata Peťa.
dostane prísny zákaz.

nakoniec tato Lea presvedčí, že je čas pobrať sa domov.
Leo od dverí zvoní. trpezlivo, kým nevydurí z pracovne deda.
tato Peťo berie Lea do náruče. dedovi oznamuje:

„Leo papal moruše. chutili mu. aj ráno si dal.“
„moruše majú veľa vitamínov. keď ich budeš papať,
vyrastie z teba chlap. veľký ako tato,“
motivuje dedo Lea.

„tato JE veuký,“ súhlasí Leo a položí tatovi ruku na hlavu.

„a má vuasy,“ dodá. ťahá tata za husté kadere
a šibalsky hľadí na dedovu lysinu.


streda 10. júla 2019
poludnie. vonku svieti slnko.
„kde je náš mládenec?“ pýta sa v pracovni dedo Peťa.
„hrá sa vonku.“ „kto na neho dozerá?“
„maminka.“

dedo vnúčika od rána nevidel, vyberie sa za ním na priedomie.
Leo s mamou Luciou sedia zababušení pri záhradnom stole.
v tieni tují je veterno a chladno.

„boli sme Leovi vybaviť pas,“ oznamuje mama Lucia dedovi.
„urobili sme chybu. v čakárni sme Leovi nechali dudulku. u fotografa ju nechcel dať z pusy. naveľa sme Lea presvedčili, pas má predĺžený."

pri stole sú Leove hračky.
krabica s pieskom. betonárska miešačka.
traktor s vlečkou. nádobky, vedierka, lopatky...
na stole má dve autíčka. béemvé a pouicajstké auto.
BMW si nechá, policajtské auto podá dedovi.

„béemvé houí!“ zahlási a čaká na pomoc policajtov.
policajti nesklamú. privezú aj nádrž s vodou a požiar uhasia.

na ploche stola sa zjaví mravec. toto leto je ich veľa.
„aha, muavček. je zvedavý, co sa tu deje,“
oznámi Leo mame a dedovi.

neskôr príde von aj tato. v závetrí si rozloží kufrík s náčiním.
skladá Leovi nové odrážadlo. trojkolku. Leo asistuje.
„perfektná trojkolka,“ obdivne utrúsi dedo.


sotva tato vozidlo zloží, Leo sa poberá na ulicu. na testovaciu jazdu.
cez cestu, v tieni plota polihuje susedovie pes.

Leo podíde k bráne, zastane.
„Safi, pozui. mám peufektnú tuojkouku. stabiunú,“ chváli sa.

Safi pohybom chvosta prikývne.


všetky zápisky: