30. 12. 2019

Zápisky deda Miuka 2019/12 – Na huad nejdeme. Sú tam duaci!

utorok 3. decembra 2019
podvečer. Viki s dedom.
výlet na hrad.

výletníci vystupujú z deviatky na Obchodnej. zastávka Vysoká ulica. dedo si ide kúpiť dva makovo-jablkové pirôžky. Viki pirôžky nejedáva. sú príliš mastné. s dedom ich už raz jedla. „keď som boua mauá, chutiui mi,“ podotkne. dedovi je to jasné. kúpi o pirôžok viac.

Viki a dedo kráčajú hore Obchodnou a jedia pirôžky. dedo dojedá a chystá sa na ďalší. „tuetí piuožok si uozdeuíme na pouovice,“ zakročí Viki. dojedá časť pirôžka s makovou plnkou. zvyšok podá dedovi a berie si svoju férovú polovicu. len čo dedo prehltne posledné sústo, mení sa na hija.

na konci Obchodnej na pozadí neba vidno hrad. v prieluke medzi domami Viki zbadá na tmavnúcej oblohe kosáčik mesiaca. upozorní naň deda.

vo výklade reštaurácie si Viki všimne lietajúceho draka. „nescem ísť na huad,“ utrúsi. „z hradu bude pekný výhľad. na Dunaj aj na mesto,“ hodí dedo vnučke návnadu.

dvojica kráča uličkou smerom k mostu SNP. mesiačik visiaci nad vežou Dómu spúšťa na zvonici zvonkohru. na vývesnom štíte reštaurácie Viki zbadá ďalšieho okrídleného draka. „na huad nejdeme. sú tam duaci!“ vykľuje sa šidlo z vreca. „draci sú len v rozprávke. na hrade nie sú,“ uistí dedo.

hijo s malou jazdkyňou sa driapu do strmých schodov. odbočia na zámocké schody a obdivujú výhľad na Dunaj. dolu prúdom pláva nákladná loď. „puečo sa tá uoďka vouá uemoukéu?“ zaujíma sa Viki. „neviem. spýtame sa uja Miloša. je kapitánom lode. určite bude vedieť.“

nižšia časť nádvoria je rozkopaná. za stavebným plotom oddychujú dva bagre. „puečo bague vykopaui jamy?“ „pre káble,“ vysvetlí dedo. „puečo?“ „aby káble nekazili vzhľad nádvoria.“

na vrchnom nádvorí dedo s Viki obchádzajú sochu koňa s jazdcom. „to je knieža Svätopluk. v ruke drží meč.“ „puečo?“ „lebo bol veľký bojovník.“ „je to uytieu,“ ponúka svoju verziu Viki. „čo má kuoň vzadu?“ „veľký chvost.“ „a to medzi nohami je čo?“ „guľky.“ „puečo?“ „lebo kone majú guľky.“

z nádvoria vyprevádzajú návštevníkov prízemné svetlomety. v hustnúcej tme osvecujú spŕchnuté koruny stromov. farba svetla sa mení od žltej cez oranžovú a modrú až po fialovú. stále dokola.

Vikinke začína byť zima. hijo pridáva do kroku.
dlaňami zohrieva jazdkyni lýtka a kolienka. občas zrýchli do cvalu.
zvonivý smiech jazdkyne prší okoloidúcim do uší.

pod svetlami pouličných lámp si Viki všimne na hijovej hlave škrabanček. „keď puídeme domov, škuabanček ti ošetuím.“

a tak aj je. len čo vojdú do bytu, Viki sa mení na pani doktouku. z lekárskeho kufríka vytiahne lepky a injekciu. lepkami oblepí zranenia. ošetrenie ukončí injekciou do čela. na cestu dá dedovi dve náhradné lepky a pokyn „uáno si staué uepky zameň za nové.“ dedo sľúbi.


-------------

je šesť hodín. dedo sa náhli k Alenke. má sa tam stretnúť s babi Hankou. mama Zuzka a tato Danko pôjdu do divadla. babi bude opatrovať Alenku a dedo babinku.

dedo zvoní pri dverách bytu. otvára Zuzka. babi a Danko ešte neprišli. Ali je zaskočená. očakávala babinku. dnes mala v škôlke ťažký deň. a je rozladená, že mama s tatom pôjdu večer preč. rozľútostí sa a trucuje. odmietne deda privítať. bočí pohľadom. z obývačky ujde za mamou do kuchyne.

obrat v nálade pozvoľna začína príchodom tata Danka a babi Hanky. babi Alenku požiada, aby jej a dedovi ukázala zvieratká, čo s ňou spávajú v postieľke. a že ich je! medvedica, žabí princ, levica, dinosaurík, medvedík, lišiak... uložení sú po stranách a v záhlaví postieľky. pre Ali zostáva na spanie miesta tak-tak.

dedo je z hijovania unavený. ľahne si na gauč. Ali si všimne dedovu oblepenú lysinu. „čo to máš na huave?“ pýta sa. „lepky, čo mi nalepila pani doktorka Viki,“ vysvetlí dedo. „aj ja ti nauepím,“ ponúkne Ali. vyberie lepku s nosorožcom. nalepením nosorožca na čelo zavŕši dnešné dedovo ošetrovanie.

o pol desiatej zaštrkocú v zámke dverí kľúče.

„mama! tato!“ trieli Ali do tmavej chodby.
šťastná víta rodičov.




všetky zápisky:


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára