29. 8. 2019

Zápisky deda Miuka 2019/08 – Dedo, to neni teuiatko. Je to kuavičkaaa.

štvrtok 8. augusta 2019
pokročilý večer. doma.
babi Hanka a Lucia sedia v kuchyni. obe mali podvečer stretká. babi v meste so Zuzkou, Lucia v Rači s kamoškou. preberajú, čo priniesol deň.

Leo s tatom Peťom pozerajú v pracovni obuásky.
tato Lea kŕmi a čaká na sľúbenú klobásu. zatiaľ márne.
podozrieva ženy, že na neho zabudli.
posiela hladnú esemesku.
konečne sa dočká.

tato s Leom v náručí schádzajú do kuchyne.
Leo od únavy klipká očami. syna preberá mama.
dedo ponúkne, že Lea odnesie hore.
Leo súhlasí.

všetci traja vstupujú do obývačky-herne. Leo má na rohožke rozťahané hračky. podvečer nebol čas upratovať. mama sa pohrúži do internetbankingu. Lea zveruje dedovi. dedo zloží vnuka medzi hračky. všimne si malú figúrku.

„čo je to za panáčika?“
dedova neznalosť Lea udiví.
„to je Seeem,“ pohorší sa. dedo sa prizrie bližšie.
a naozaj. je to hasič Sam.

dedo si prezerá legový hospodársky dvor.


„aký pekný vtáčik,“ nadchne sa figúrkou s krídlami.
„to je puedsa kuuiatkooo,“ dostáva napomenutie.

„ahaa. a tu je teliatko,“ dedo skúša napraviť si reputáciu.
„to neni teuiatko. je to kuavičkaaa,“ vyvedie Leo deda z omylu.

„toto je určite kohútik,“ berie do rúk figúrku s hrebienkom.
„dedo, to je suiepočka. kotkodááák.“

dedovi nezostáva iné než napraviť si povesť pri pomenúvaní ovocia a zeleniny.

„tuto sú melóny, že?“ všimne si kopcom naloženú prepravku.
pre istotu volí otázku. ani tak sa blamáži nevyhne.
„to sú JA-BU-KÁÁÁ!“ krúti hlavou Leo.

zneistený dedo hľadá nejakú tutovku.

„máš krásne dyne,“ chváli hromadu veľkých plodov.
„to sú tekvice, dedo.“ Leo si už zvyká na dedovu neznalosť.
„veď dyňa a tekvica je to isté,“ chytá sa dedo slamky.

Leo nedôverčivo pozerá na deda.
v očiach pochybnosť.

dá sa veriť dedovi, čo si mýli kravičku s teliatkom?
kuriatko s vtáčikom? sliepočku s kohútom?
jablko s melónom?

úplnému fiasku dedo predsa unikne.
správne pomenuje kukuricu.


streda 7. augusta 2019
poludnie. Pezinok. Zámocký park, detské ihrisko.
mama Lucia, Leo a dedo si odložia batoh, motouku, kouobežku a klobúk na lavičku vedľa preliezky. pred chvíľou pri vstupe na detské ihrisko vyhoveli prosbe na bráničke. zatvorili ju za sebou, aby na ihrisko nevnikli túlavé pávy.


mama Lucia si sadá na lavičku. Leo s dedom sa idú hojdať.
dedo usadí Lea do drevenej hojdačky. silno rozhojdá.
„hojdačka vuuzga. vuždííí,“ všimne si Leo.
dedo ho presadá do susednej.
tá nevrždí.

Leo sa hojdá. pozoruje okolie.
a deda

„dedo, kde máš kabeuku?“
„kabelku?“ začuduje sa dedo otázke.
„jaaaj, ty máš vuecká!“ uvedomí si Leo rozdiel medzi mamou, babi a dedom. „teuefón máš vo vuecku?“

„áno,“ potvrdí dedo. „a v druhom peňaženku.“
Leo info obohatí svojou skúsenosťou.
„za peňaze možeš nakupovat.“


vedľa v pieskovisku sa hrajú dvaja jeden a pol roční mládenci. dozerajú na nich mamy. pekné mamy, neunikne dedovi.

Leo vstúpi do pieskoviska, berie si vedierko. nevie, že patrí jednému z chlapcov. dedo to zistí z mimovoľného posunku chlapcovej mamy.

„o vedierko musíš chlapčeka poprosiť,“ upozorní Lea.
Leo podíde k chlapčekovi, čupne si vedľa neho, pýta sa:
„požičaš mi puosím vedieuko?“
na odpoveď nečaká. odkráča.
pohrúži sa do hry.

bráničku s rozľahlým altánkom spája chodníček zo zámkovej dlažby. Leo jazdí na kolobežke sem a tam, sem a tam. kolobežka je hasičské auto, Leo šoféu a hasič.

dedo sa usadí na lavičke altánku.
Leo vyrazí od bráničky k prístrešku.
krížom cez ihrisko vyzýva deda:

„dedooo, kuič houííí!“
„pomoooc! horííí! horííí!!!“ kričí dedo a máva rukami.
„vijú-vijú,“ vrútia sa hasiči do altánku. uhasia požiare. „pss-pss.“
„aha, tu ešte horí malý ohníček!“ Leo uhasí aj ten.
z neuhaseného ohníka môže byť veľký požiar.

na lavičku na druhej strane altánku sa usadí pani s vnučkami. požiar zachváti blízke okolie a ohrozuje ich. Leo vyrazí na miesto požiaru. oheň uhasí a zachráni ohrozené ženy.

po jednom zásahu si Leo všimne škrabance na dedovej nohe a hlave. následky nedávneho pádu z moruše. „poď si kúpiť uiek, pani doktouka ti bobo ošetuí,“ povie dedovi. pani, ktorú zachránil z požiaru, má zhodou okolností lekáreň.

Leo došikuje deda do lekárne. dohliadne, že si dedo kúpi liek. hasičské auto vymení za sanitku. odváža deda do nemocnice. je ňou lavička, kde oddychuje mama Lucia. teraz je doktouka a deda ošetrí.

k preliezke prichádza chlapček. dohliada naň tehotná mama.
„u vás náhodou nehorí?“ pýta sa dedo mamy.
„horí! kočík tu za stromom.“

hasiči bez meškania idú na výjazd.
oheň uhasia, mamička sa teší.

Leo, mama Lucia a dedo vyrážajú na stanicu.

na vláčik do Rače.


utorok 6. augusta 2019
podvečer. v dome, v záhrade, na ulici.
Dado, Peťo a jeho priateľ Pali orezávajú morušu.

moruša sa za posledných desať-pätnásť rokov rozkonárila na všetky strany. objíma dom, nakúka do dvora zadnému a do záhrady spodnému susedovi. dva stredné najhrubšie konáre sa nedávno rozštiepili. jeden sa už-už opiera o plot, druhý sa unavene skláňa k zemi. bez prikrčenia pod ním neprejdete. deti rady behajú po trávniku, čo zabieha až pod konár. a ten – mohutný a bohato rozvetvený – hrozí, že sa zlomí a ublíži.


Leo sa práve zobúdza. zo záhrady začuje zvuk motorovej píly. mama mu vysvetlí, že tato a Dado pília morušu. Leo je zvedavý. nakúka z kuchynského okna, veľa nevidí. dedo mu ponúkne výlet za pilčíkmi. všetko uvidia zblízka. Leo bez váhania opúšťa mamino náručie a sťahuje sa do dedovho.

konár, čo prekrýval trávnik, je už spílený. tato Peťo, Dado, Pali, Leo a dedo si spokojne prezerajú haluzinu a polená pod stromom. a prevzdušnenú korunu.

„po mouuši možu uozit opice,“ podotkne Leo.
„pred chvíľou lozili,“ žartuje Pali.
Peťo s Dadom sa smejú.

práca je hotová.
je čas vrátiť susedovi vysúvací hliníkový rebrík.
Dado položí rebrík na trávnik. dedo a Leo vodou z hadice odstraňujú z priečok rozšliapnuté moruše. Leo deda podchvíľou žiada „ospchuj mi spinavú uuku“. prikladá dlaň tesne k tryskám rozprašovača a teší sa prskaniu vody.

Dado, dedo a Leo rebrík vrátia.
sused aj Safi sa tešia. Safi krúti chvostom.

„podme sa naháňat,“ vyzve Leo deda.
behajú medzi dvomi čiarami vyznačenými kriedou na asfalte.
jedna je o dva domy nižšie, druhá o jeden vyššie.
naháňa dedo. nie a nie Lea dostihnúť.
potom sa vymenia.

Leo skúma Dadovo BMW odstavené pri Vojtovom plote.
prezerá si výfuk. nohou skúša zadnú aj prednú pneumatiku.
čosi hovorí, dedo dobre nerozumie.

„čo hovoríš? že auto parkuje?“ overuje si dedo.
„NEEE,“ odvetí Leo a zopakuje, čo už raz povedal.
dedo znova nezachytí správny význam.

„to je také suovo, že BUO-KU-JE,“ odslabikuje Leo.

„ahaaa,“ konečne pochopí dedo.


všetky zápisky:

18. 8. 2019

Smrť v maternici – bolestné mýto za slobodu a pohodlie ženy

Zákony o interrupcii a určení otcovstva zaobchádzajú s mužmi ako s menejcennými tvormi.

I. JAVY POJMY SÚVISLOSTI

KEDY JE UŽ ČLOVEK ČLOVEKOM
Poznámky zo súkromných rozhovorov.

Príde na to, čo si predstavíme pod pojmom človek.
Možné sú dva prístupy:

• Antropocentrický prístup

Prívrženci antropocentrizmu odmietajú vidieť človeka ako každé iné zviera. Tobôž ako každý iný organizmus. Podľa antropocentrického prístupu človek má výsadné postavenie a výnimočné vlastnosti, slobodnú vôľu a myseľ, a až keď toto má, je človekom. Tento prístup nedokáže jednoznačne určiť, odkedy je človek človekom.

• Neantropocentrický prístup

Vychádza z presvedčenia, že človek je zviera. Ako živočíšny druh má určené druhové meno Homo sapiens sapiens a týmto druhom sa stáva v momente, kedy má kompletnú prvú bunku. Tzn. prvou bunkou začína život človeka ako samostatného jedinca s jedinečnou DNA. Ako všetko živé prechádza životnými obdobiami od splynutia gamét po smrť. Neantropocentrický prístup vyúsťuje do záveru, že človek je človekom od vzniku zygoty, v každom období vývinu. V období moruly, gastruly, blastuly, embrya, fétu, novorodenca, dieťaťa, pubertálneho dieťaťa, dospelca, v období reprodukčnej zrelosti a napokon starnutia a smrti.




POTOMOK V MATERNICI
Definícia a oprávnenosť pojmu.

Pri počatí vzniká biogenetický celok s jedinečnou DNA zloženou z DNA matky a DNA otca. Počínajúc počatím žena-darkyňa vajíčka sa označuje ako matka, muž-darca spermie ako otec.

Ak je od počatia

• žena-darkyňa vajíčka MATKA
• muž-darca spermie OTEC

potom život v maternici je od počatia POTOMOK matky a otca.


POTOMOK V MATERNICI
od počatia po spontánny potrat / usmrtenie / pôrod
biogenetický celok v tele matky


POTOMOK
od počatia po smrť
súčasť
biogenetickej a psychosociálnej triády
matka otec potomok
a
psychogenealogickej línie
rodu

POZNÁMKA:

Anglosaské zdroje používajú pojem
OFFSPRING IN UTERUS / WOMB



UMELÉ PRERUŠENIE TEHOTENSTVA
Info z portálu Právo a medicína a poznámky zo súkromných rozhovorov.

Umelé prerušenie tehotenstva (UPT) je zaužívaný pojem. Používa ho aj zákon. Aj laik ľahko nahliadne, že slovo „prerušenie“ zavádza. Veď keď nejaký dej prerušíme a nevieme obnoviť, poctivé je hovoriť o ukončení. A presne taký je cieľ interrupcie. Usmrtiť a odstrániť potomka z maternice a tým tehotenstvo s konečnou platnosťou ukončiť.

Pojem UPT sa vyvinul v prostredí lekárskej vedy. Tá sa ako každá veda vyhýba hodnotovým pojmom. UPT ako neutrálny pojem umožňuje zmierniť a zamlčať etický kontext zložitej situácie biogenetickej triády matka-otec-potomok, ktorá vznikla počatím. V hre nie je nič menšie ako život potomka a kvalita života matky a otca:

• kto má právo usmrtiť potomka v maternici?
• má vôbec niekto takéto právo?
• ak áno, kedy a ako?

Rozhodovanie, či ne/usmrtiť potomka, je krajne vypätá situácia. Ohrozuje nielen jedinca, ale aj biologickú zdatnosť druhu. Vzniká stres a strach. Mozog musí situáciu zložito vyhodnocovať a rozhodnúť. Potreba ochrániť potomka je v mozgu veľmi zložito zakódovaná. Preto rozhodnutie potomka usmrtiť musí spustiť silná obranná / útočná reakcia.

Ako vstupujú do rozhodovania mozgu pojmy?

Neutrálny pojem UPT infanticíde napomáha, kým pojmy vystihujúce skutočnú podstatu potratu – napr. usmrtenie potomka v maternici – infanticíde skôr stoja v ceste.

Ak použijeme prísny meter, infanticídou sú aj všetky formy antikoncepcie. Pri pohľade spriama do očí samým sebe sotva poprieme, že sme spoločenstvo primátov s historicky najvyššou mierou infanticídy.



MUŽ HRÁ PRI ROZHODOVANÍ O OTCOVSTVE A ABORTE PIATE HUSLE
Zákon s otcami a mužmi zaobchádza ako s nevoľníkmi.

Pri určovaní otcovstva zákon stanovuje tzv. domnienky otcovstva.

Prvá domnienka otcovstva:
Za otca sa považuje manžel matky. Matrika vôbec nerieši, kto je biologickým otcom. Ako otca zapíše manžela / bývalého manžela i bez jeho súhlasu, a to na základe rodného a sobášneho / úmrtného listu a rozvodového rozsudku.

Druhá domnienka otcovstva:
Matka a muž, ktorý sa považuje za otca, urobia súhlasné vyhlásenie na matrike / súde, a to buď po narodení alebo medzi počatím a narodením dieťaťa.

Tretia domnienka otcovstva:
Dieťa (zastúpené opatrovníkom), matka i muž, ktorý je považovaný za otca, môžu navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Ak sa preukáže, že matka a označený otec mali v čase okolo počatia pohlavný styk, súd muža určí za otca dieťaťa, ak nepreukáže, že jeho otcovstvo je vylúčené. Súd obvykle nariadi vypracovať znalecké posudky. Posudky súdu platí ten, kto v konaní prehrá.

Zákon o určení otcovstva vychádza z „prezumpciu viny“ otca. Akoby zmyslom určenia otca nebola genetická pravda a spravodlivosť. Akoby cieľom bolo obstarať dieťaťu poskytovateľa zdrojov. Aj za cenu omylu, krivdy, zneužitia alebo budúcej traumy dieťaťa pri zistení, že jeho sociálny otec nie je jeho biologickým otcom.

Ľahostajnosť voči otcovstvu a otcom má súvzťažnosť v zákone o interrupcii. V ňom nie je o biologickom otcovi ani zmienka. Žena môže dať usmrtiť aj potomka splodeného s manželom. Bez vedomia otca. A to žijeme v dobe dostupných DNA testov otcovstva, čo bez rizika a za prijateľnú cenu určia biologického otca už v 9. týždni tehotenstva.



AKO SA POTRATOVÝ ŠAVEL OBRÁTIL NA PRO-LIFE PAVLA
Príbeh Stojana Adasevica.

Stojan Adasevic, autor dokumentu The First Hour, lekár so 48.000 potratmi na konte, teraz pro-life líder v Srbsku, vďačí za svoje obrátenie na pro-life nezvyčajným snom a výnimočne nepríjemnej skúsenosti pri zákroku, čo mal byť rutinným potratom.

Dieťa malo tri-štyri mesiace. Otvoril maternicu, roztrhol placentu. Potratovými kliešťami niečo zachytil, rozdrvil, odstránil a hodil na utierku. Uvidel rúčku. Nervové zakončenia sa dotkli jódu. Rúčka sa hýbala. Znovu niečo chytil, rozpučil a vytiahol von. Bola to noha. Keď vytiahol zvyšok, na utierke videl bijúce srdce. Tlkot slabol, až nakoniec ustal.

Táto hrozná skúsenosť s ľudskosťou nenarodeného života bola v protiklade k výcviku, ktorým prešiel. Nenarodené dieťa bol naučený považovať za podčloveka. Učili ho, že život začína až narodením a prvým plačom dieťaťa.

Po hroznom zážitku Stojan Adasevic odmietol vykonávať ďalšie potraty.




II. NÁDEJ JE V ODPUSTENÍ


Z VÝKLADOVÉHO SLOVNÍKA PRE NÁHODNÉHO OKOLOIDÚCEHO
O ŽIVOTE A SMRTI V TELE ŽENY


POČATIE
modlitba
ženy a muža o nesmrteľnosť


POTOMOK V MATERNICI
živáčik
s právom na dôstojnosť


ZYGOTA
uholný kameň
potomka


EMBRYO
uteronaut
plachtiaci miliónmi rokov
evolúcie


FETUS
uteronaut
chystajúci sa naplniť náruč matky
a dlane otca


NOVORODENEC
šťastlivec
čo unikol ostrým drápom
pro-choice maternice


PRO-LIFE MATERNICA
holohumnica
nesmrteľnosti človeka
uholný kameň
rodu
koráb
potomka od počatia po narodenie


PRO-CHOICE MATERNICA
cela smrti / bitúnok
márnica pre potomka odsúdeného na abort
komora
pre holokaust potomkov


UMELÉ UKONČENIE TEHOTENSTVA
sloboda ženy
za hranicou slobody a života potomka
v maternici
šíp Amora
prekovaný na kosu
Zubatej
usmrtenie
dehumanizovaného potomka
v tele matky
ilúzia
abort macht frei
holokaust
nekóšer porážka potomka
v maternici
Pilát
myjúci si ruky
nad usmrtením potomka
Ježiš
pribitý na kríž
maternice


PODOBENSTVO O ODPUSTENÍ

Duch Svätý
počatím Ježiša narušil právo
Márie na súkromie

Mária a Jozef
vzdaním sa práva na súkromie
a prihlásením sa k dieťaťu dokorán otvorili dvere
Vykupiteľovi a odpusteniu


© Miro Ščibrany






Posielam ti mesačný lúč
do tvojej studenej noci.
Možno si ma mohla chrániť,
no teraz budem ja za teba prosiť.

Zlož svoju unavenú hlavu,
je čas ísť spať.
Možno sa stretneme vo sne,
nemusíš sa o mňa báť.

Aj keď nemohol som vstúpiť na túto zem,
to neznamená, že ťa nemilujem.
Aj keď ti nenaplním náruč a neuvidím deň,
to neznamená, že ťa nemilujem.

Posielam ti mesačný lúč
do tvojej studenej noci.
Možno si ma mohla chrániť,
no teraz budem ja za teba prosiť.

Zavri svoje uplakané oči,
čo sa stalo, sa viac nezmení.
No stále je nádej
v odpustení.

Aj keď nemohol som vstúpiť na túto zem,
to neznamená, že ťa nemilujem.
Aj keď ti nenaplním náruč a neuvidím deň,
to neznamená, že ťa nemilujem.




Text a hudba © Zuzana Eperješiová



DISCLAIMER

• Úvahy v texte si nenárokujú byť vedeckou či svätou pravdou, ani etickým imperatívom.
• Zodpovednosť za výklad a použitie častí textu má sám za seba každý čitateľ.



POĎAKOVANIE

Ku konečnej podobe textu významne prispeli podnetnými rozhovormi, názormi a postojmi moji priatelia Daimonion vonCave a Eva Eperješiová a moja žena Hanka. Týmto si dovoľujem vysloviť im svoje uznanie a vďaku.


Miro Ščibrany
OZ račan.sk

Súvisiace odkazy: