Stránky

Zobrazujú sa príspevky s označením rozhovor. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením rozhovor. Zobraziť všetky príspevky

30. 5. 2024

UKRAJINA: Každá zbraň dodaná na Ukrajinu zabíja ľudí.

Rozhovor s uchádzačkou o mandát europoslankyne (MEP) na kandidátke strany ĽS NAŠE SLOVENSKO Magdalénou Sulanovou prebehol v máji cez e-mail. Otázky sa týkali týchto tém:
• voľby do Europarlamentu a kampaň na získanie mandátu ME
• volebný program, výkon mandátu MEP a súbeh s funkciou starostu
• faktografia a okolnosti súvisiace s kandidatúrou na MEP
• vojna na Ukrajine, okolnosti a príčiny jej vzniku
• vývoj a dôsledky vojny na UA pre MČ Rača
• Slovensko po voľbe prezidenta
Výsledkom je tento rozhovor.

UKRAJINA: Súhlasím s krokmi Naďa na podporu Ukrajiny.

Rozhovor s uchádzačom o mandát europoslanca (MEP) na kandidátke strany DEMOKRATI Michalom Drotovánom, súčasným starostom mestskej časti Bratislava-Rača, prebiehal cez e-mail od konca apríla. Vtedy Michal dostal základnú sadu otázok na dohodnuté témy:
• voľby do Europarlamentu a kampaň na získanie mandátu MEP
• volebný program, výkon mandátu MEP a súbeh s funkciou starostu
• faktografia a okolnosti súvisiace s kandidatúrou na MEP
• vojna na Ukrajine, okolnosti a príčiny jej vzniku
• vývoj a dôsledky vojny na UA pre MČ Rača
• Slovensko po voľbe prezidenta

29. 5. 2022

DVAKRÁT MIESTNY, RAZ ŽUPNÝ POSLANEC. AŽ POTOM STAROSTA.

Rozhovor so starostom Rače Michalom Drotovánom

Z LAVICE POSLANCA DO MIESTNEJ EXEKUTÍVY.

• Ako dvojnásobný miestny poslanec si v roku 2017 získal mandát poslanca BSK.
O rok na to si Ťa Račania zvolili za starostu. Bol súbeh dvoch mandátov prínosom?
Či záťažou a prekážkou?
V roku 2017 som sa rozhodol kandidovať spoločne s Michalom Vlčekom a bol to začiatok našej dodnes veľmi dobrej spolupráce. O rok nás oboch obyvatelia zvolili za starostov Rače a Vajnôr a dovolím si tvrdiť, že za posledné desaťročia nikdy nebola taká dobrá spolupráca medzi našimi dvoma mestskými časťami.

9. 7. 2020

DvC: (η) INFANTICÍDA. Otca poslali feministky a justícia do kúta.

Siedma časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
 
• Minule si uviedol, že v súčasnom kultúrnom ekosystéme za evolučnou výhodou ProCSM (pro-choice symbiózy mémbiontov) sú dlhé prsty mémbiontov práva na niečo. Menovite úspešná symbióza s právom na slobodu a súkromie ženy. Tvoje vysvetlenie úspechu ProCSM vykazuje vysokú mieru súladu s pozorovateľným vývojom za posledných sto až stopäťdesiat rokov. Až na jednu výnimku: a tou je neuveriteľne rýchly prepad muža-otca z pozície patriarchu rozhodujúceho o každej stránke života žien do postavenia páriu bez práv. Zákon o interrupcii sa ani len nezaujíma o predstavu biologického otca, ako by sa malo/mohlo nakladať s jeho potomkom v maternici. Ako tento jav vysvetľuje mémológia?
 
Rozdelil by som tvoju otázku na dve otázky, napriek tomu, že zrejme budeš mať pravdu v tom, že spolu určite súvisia.
 
Prvou podotázkou je, prečo muži nebojujú za svojich potomkov. 

13. 6. 2020

DvC: (ζ) INFANTICÍDA. Prečo je dnes také ľahké usmrtiť potomka v tele matky?

Šiesta časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
 
• Posledné storočie možno s trochou nadsádzky označiť ako víťazné ťaženie mémbiontov infanticídnej reakčnej schémy (IRS). Mémbionty ochrany života v tele matky sa spamätávajú zo série ťažkých úderov a hľadajú cestu, ako sa dostať späť do hry. Aké vysvetlenie má pre tento vývoj a momentálny status quo mémológia?
 
Otázka je síce jednoduchá a krátka, ale obávam sa, že odpoveď bude pre čitateľa náročnejšia, a to hlavne preto, že budem od neho očakávať zásadnú zmenu nazerania na svet.

31. 5. 2020

Vladimír Palko: Potrat musí byť nelegálny. Ľudský život chránený.

Myšlienky Vladimíra Palka z rozhovoru s Karolom Sudorom v knihe 
ŠIEL SOM AŽ NA HRANU (kapitola Interrupcie).
 
(1) NA POTRATY CHODIA AJ KATOLÍCKE ŽENY
Bohužiaľ, neplatí, že sa katolícke ženy potratom vyhýbajú. Chvalabohu, chodia zriedkavejšie, ako je priemer. Ale chodia. Naopak, niektoré liberálne ženy by na interrupciu nikdy nešli, lebo vo svedomí cítia, že je to problém. Potrat má byť nelegálny, pretože v tele matky ide o ľudskú bytosť. A zákony musia chrániť životy všetkých ľudských bytostí. Nech sú deťmi veriacich či neveriacich rodičov. Zástancovia práva na interrupciu zabúdajú, že i medzi neveriacimi sú pro-life ľudia.

29. 5. 2020

DvC: (ε) INFANTICÍDA. Začína kultúra valcovať biologickú podstatu človeka?

Piata časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
 
• Podporuje infanticída fitness druhu homo sapiens? Aký vplyv na rozsah a formy infanticídy má v západnej civilizácii kultúra? Neodkazuje počet abortov (odhad: na Slovensku okolo 6.000, na svete desiatky miliónov ročne) na rozpor medzi biologickými a kultúrnymi motiváciami? Ako mémológia vysvetľuje vývoj od zákazu k liberalizácii a legalizácii infanticídy za posledných sto rokov korunovaný priznaním práva matke usmrtiť vlastné dieťa do 12 a viac týždňov prenatálneho veku? Pritom úhrnná plodnosť na Slovensku klesla na hodnotu 1.4 – na udržanie populácie má byť nad hodnotou 2.1. Teda vymierame. Neznamená tento trend, že kultúra prebrala velenie a začína valcovať biologickú podstatu človeka?

21. 5. 2020

DvC: (δ) INFANTICÍDA. Aké boli a sú motivácie pre aborty?

Štvrtá časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
 
• Aborty a infanticída sprevádzajú ľudskú spoločnosť oddávna. V priebehu času sa s nimi rôzne spoločenstvá vyrovnávali rôzne. Postoje a názory na ich spoločenskú prijateľnosť a spôsob a rozsah vykonávania sa menili.

18. 5. 2020

DvC: (γ) ČLOVEK. Odkedy je potomok v maternici človekom.

Tretia časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
 
• Pre stanovenie prijateľného rámca pre výkon abortu je od čias Aristotela podstatná odpoveď na otázku „odkedy je potomok v maternici človekom“. Názor na uspokojivé riešenie tejto otázke rozdeľuje od druhej polovice XIX. storočia západnú civilizáciu na prívržencov PRO-LIFE a PRO-CHOICE. Nič sa na tomto stave nezmenilo ani v XX. a XXI. storočí.

16. 5. 2020

DvC: (β) POČATIE. Reprodukčné stratégie mužov a žien.

Druhá časť rozhovoru s DvC na tému materstvo a aborty.
 
• Účel rozmnožovania si opísal v prvej časti. Teraz prosím pojednaj o reprodukčných stratégiách opičích samcov a samíc. O ich spoločných aj odlišných rysoch.
 
Sme organizmy, ktoré sa množia pohlavne. To nám oproti nepohlavne sa množiacim organizmom prináša vyššiu druhovú stabilitu, pretože na vznik nového potomka treba dve vo vysokej miere podobné DNA.

12. 5. 2020

DvC: (α) ABORT. Odvrátená či prirodzená strana materstva?

Rozhovor s darwinistickým mémológom na tému materstvo a aborty.
Prvá časť.
 
Daimonion vonCave (DvC) je internetový autor, iniciátor a účastník debát. Osamelý bežec, ktorý sa dlhodobo venuje darwinistickej evolúcii. Samouk pôsobiaci mimo akademického prostredia. Na základe poznatkov z darwinizmu, biológie, evolučnej psychológie, filozofie, memetiky, neurológie mozgu a iných oblastí vedy originálnym spôsobom formuluje vlastnú teóriu kultúry. Dal jej názov MÉMOLÓGIA a svoje čiastkové mémologické texty už dlhšie zverejňuje pod licenciou Creative Commons na portáli Anima et Machina.

18. 9. 2018

Táňa Kratochvílová: „Mesto stratilo cit. Politikom nezáleží na bezpečnosti a zdraví obyvateľov?“

Ing. Tatiana Kratochvílová, dopravná inžinierka, má 30-ročnú skúsenosť práce v bratislavskej samospráve. V roku 2015 pracovala na magistráte ako hlavná dopravná inžinierka a viedla výstavbu Starého mosta a ďalších projektov. Po odchode z magistrátu začala organizovať cyklus diskusií Hovorme o Bratislave, kde otvára témy, ktoré roky trápia Bratislavčanov. V komunálnych voľbách kandiduje na starostku Petržalky. 


• Vďaka čomu a komu spustila Karlova Ves pilotný projekt rezidenčného parkovania už v roku 2016?

Rozhodnutie o tom, že sa v Karlovej Vsi začne realizovať rezidentský parkovací systém, urobila pani starostka Čahojová so svojím tímom, ktorého súčasťou som bola aj ja. Ako prvá sa zrealizovala zóna Silvánska, ako pilotný projekt. Po cca pol roku sa projekt vyhodnotil. V prípade nespokojnosti obyvateľov zóny bola mestská časť pripravená projekt zrušiť. Na základe spätnej väzby občanov projekt ostal zachovaný. Druhý projekt parkovania sme zrealizovali na Dlhých dieloch na Veternicovej a Hlaváčikovej ulici.

• Vo verejnej diskusii sa ozývali hlasy, že za projektom nestoja žiadni odborníci. Je to naozaj tak?

Neviem, kto je za touto diskusiou, ale tu musím povedať, že projekt bol pripravený autorizovaným inžinierom, riadne prerokovaný a riadne schválený. Neexistuje vyššia alebo nižšia úroveň tohto procesu – ten je len jeden. Názor jedného z odborníkov pána Drahovského je v článku Karlova Ves a jej parkovacia politika k decembru 2016.

Nerada by som ale zostala len pri vyvracaní akýchsi pochybností. Je veľmi dôležité hovoriť o tom, čo pre mesto a zdravý život v ňom, zavedenie pravidiel v parkovaní znamená. 

Doprava a jej dopady majú zásadný vplyv na prostredie, v ktorom sa pohybujeme my, naše deti, naši rodičia. Je všeobecne známe, že doprava má vysoký podiel na znečistení ovzdušia a zvýšenej hlučnosti v našom meste. Dôsledkom sú respiračné choroby, podráždenosť, poruchy spánku a depresie.

To, že samospráva Bratislavy tento fakt neberie vážne a ignoruje zavádzanie opatrení, ktorými by sa dopady dopravy mali zmierniť, považujem za veľký problém. A ten začína už na úradoch, kde sa tvoria alebo schvaľujú projekty. Stále nie je samozrejmosťou, že sa pripravujú s automatickým zapracovaním opatrení vychádzajúcich z Integrovaného programu na zlepšenie kvality ovzdušia, alebo na základe hlukových máp. Tieto strategické materiály majú samosprávy naviesť na správne rozhodovanie pri riešení dopadov dopravy na zdravie ľudí.

Udržateľná doprava s opatreniami ako sú nízkoemisné zóny, preferencia mestskej hromadnej dopravy, riadenie dopravy, parkovacia politika sa v týchto opatreniach nachádza už roky. A už roky sa neuplatňuje. Legislatíva to podporuje tiež. Tak kde je chyba? Som členkou pracovnej skupiny Dopravná infraštruktúra a smart cities pri Ministerstve životného prostredia, ktorá hľadá spôsob, ako donútiť samosprávy, aby implementovali tieto opatrenia do praxe.

Projektovanie ciest a ich opráv nemôže vyzerať tak, že sa vylejú tony asfaltu na komunikácie, pričom sa nerozšíria chodníky, neurobia bezbariérové úpravy, nevyznačia bus pruhy, nedoplní zeleň a nevyriešia sa nehodové úseky. Zoberme si len železničné priecestia, na ktorých nebezpečenstvo opakovane upozorňujú vodiči MHD. Politikom nezáleží na bezpečnosti a zdraví obyvateľov? Mesto stratilo cit.

• Čo podľa Tvojho názoru rozhodne o úspech či neúspechu parkovacej politiky v hlavnom meste?

Úspechom bude to, že na posty poslancov, starostov a primátora sa dostanú zodpovední ľudia, ktorí chápu parkovaciu politiku ako tému, ktorú treba vyriešiť (a nie naháňať na tejto téme politické body). Zodpovední v zmysle schopní komunikovať, hľadať spoločné riešenia pre udržateľný rozvoj mesta a istotu v tom, že zabezpečia dôležité služby pre Bratislavčanov. Predvolebné napádanie tejto témy zo strany osôb, ktoré by mali byť súčasťou spoločného vedenia mesta je pre mňa nepríjemným prekvapením. Už dopredu to signalizuje, že hľadanie zhody nemusí byť možné ani potom, ak by sa títo ľudia dostali do vedenia samospráv naprieč Bratislavou. Predvolebnú kampaň vidím skôr ako príležitosť poukázať na problémy, predstaviť ich riešenia a presvedčiť občanov o ich správnosti. Symbolom hľadania spoločného riešenia dopravy, ktorej súčasťou je parkovacia politika, je pre mňa Matúš Vallo s projektom Plán Bratislava. Som rada, že som sa stala jeho súčasťou.

• Aké riešenie parkovania plánuješ ponúknuť obyvateľom Petržalky ako kandidátka na starostku?

Trvala by som na princípe rezidenčnej parkovacej politiky – teda zvýhodnení obyvateľov s trvalým pobytom, pretože to je základný nástroj regulácie automobilovej dopravy. Súčasne by som robila všetko pre skvalitňovanie mestskej hromadnej dopravy a pre to, aby vznikali ďalšie bezpečné cyklistické a pešie trasy. Tu je dôležité povedať, že cyklisti aj cestujúci MHD už teraz svojím rozhodnutím necestovať autom výrazne pomáhajú znižovať množstvo vozidiel aj na petržalských cestách.

Petržalka pracuje na projektových dokumentáciách dopravného značenia parkovania. Až po ich schválení bude známe, koľko je v Petržalke parkovacích miest, ale bude známe aj to, aký veľký priestor bude určený pre bezpečný pohyb chodcov.

Podobne postupne pracuje na parkovacích pravidlách Staré mesto a Karlova Ves. Mám skúsenosť z pôsobenia na miestnom úrade v Karlovej Vsi, kde som bola pri zavádzaní dvoch pilotných zón na Veternicovej a na Silvánskej ulici. Bezplatné rezidentské karty som vydávala ja a aj keď to bolo pomerne náročné (vydala som ich asi 1000 kusov), bola to mimoriadne cenná skúsenosť. Bol to vlastne prieskum o tom, ako ľudia uvažujú o parkovaní, aké je podľa nich riešenie parkovania, ale hlavne som zistila, že pre mnohých obyvateľov je na prvom mieste bezpečný pohyb detí, starších ľudí, bezbariérovosť, kvalitný verejný priestor, až potom obava o to, kde zaparkujú auto.

Je pravdou, že po zavedení parkovacích pravidiel sa počet parkovísk zníži, pretože sa nebude dať parkovať kdekoľvek, ale parkovanie pre rezidentov bude jednoduchšie. Zavedenie regulovaného parkovania zabezpečí zníženie počtu vozidiel v uliciach. Tak je to aj inde vo svete.

Ak by som teda o parkovaní v Petržalke rozhodovala ja, najprv by sme v uliciach dôkladne určili priestor na parkovanie. Rezidenčné karty by sa zaviedli až v druhom kroku. Súčasťou prvého kroku by bola aj snaha dohodnúť sa s majiteľmi iných parkovacích plôch, na ich využívaní vo večerných hodinách a cez víkendy.

• Budeš v Petržalke presadzovať model bezplatného / plateného rezidenčného parkovania?

Plán Bratislava rieši spoplatňovanie – teda zavádzanie zón – len na miestach, kde je problém zaparkovať a v čase, kedy je problém zaparkovať. Sme za férové, jednoduché, regulované parkovanie. Rezident platí ročný poplatok, nerezident v rezidenčnej zóne hodinovú sadzbu. Chceme si byť istí, že rezident zaparkuje v blízkosti svojho bydliska. Takto to vidíme z odborného pohľadu. Výška poplatku bude vecou politickej dohody.

• Ďakujem za rozhovor.

Zhováral sa Miro Ščibrany
OZ račan.sk


2. 7. 2018

„Rozhodovať o UPT musí žena.“ Naozaj?

Zuzana Čaputová, Irena Bihariová a Zora Jaurová, podpredsedníčky strany Progresívne Slovensko (PS), v máji t. r. uverejnili na youtube video k téme umelého prerušenia tehotenstva (UPT) ROZHODOVAŤ MUSÍ ŽENA.

Podtitul: „Interrupcia je iba krajné riešenie, ktoré si máloktorá žena vyberie, ak má inú možnosť. No na konci je to vždy zodpovednosť ženy. Sme moderná európska krajina, kde ženy musia mať právo sa rozhodovať o svojom živote. Materstvo je intímna a citlivá téma, do ktorej politici nemajú čo hovoriť. Progresívne Slovensko je za dôstojný život, ktorý je dôsledkom slobodných a zodpovedných rozhodnutí. Veríme ženám.“

4. 6. 2018

Starosta vidí seba aj ľudí s odlišnými názormi v krivom zrkadle.

Miro Ščibrany s Mirom Ščibranym (OZ račan.sk) o rozhovore so starostom Petrom Pilinským.

• Prečo si pristal na tento náš rozhovor?
Pretože Peter Pilinský sa na škodu veci rozhodol pre konfrontačné odpovede a odpovediam na viaceré otázky sa vyhol. A som presvedčený, že ľudia si ním zamlčané informácie zaslúžia poznať.

• Starosta označil občianske noviny račan.sk výber za plátok, leták a hlásnu trúbu Michala Drotována. Nedotkli sa ťa jeho slová?
Nie. Jeho slová beriem ako jeho názor a zároveň ako nepriame uznanie. V zastupiteľstve Rače a hlavného mesta je starosta a mestský poslanec Pilinský známy hrubým správaním. A je nesvoj z príspevkov občanov a poslancov na portáli račan.sk a v novinách račan.sk výber, pretože ohrozujú jeho politickú kariéru.

račan.sk výber sú riadne registrované občianske noviny. Povinné výtlačky zasielame ministerstvu kultúry, Slovenskej národnej knižnici a ďalším významným knižniciam SR. V Rači je račan.sk výber jediným tlačeným médiom, ktoré starosta nemá pod kontrolou. Pred kľúčovými voľbami svojej politickej kariéry robí všetko pre to, aby znížil dôveryhodnosť kritických novín a ich prispievateľov. Nech čitatelia sami posúdia, aké motívy ho k tomu vedú.

• Starosta spochybňuje trojročné pôsobenie Michala Drotována v Karlovej Vsi vo funkcii vedúceho oddelenia dopravy a ŽP a jednoročné pôsobenie na poste prednostu úradu. Aký na to má dôvod?
Starosta si uvedomuje, že Michal Drotován ho odbornými znalosťami a skúsenosťami v samosprávnej exekutíve vysoko prevyšuje. Čo iné než spochybňovať a – pri etickej výbave starostu a tvorcov jeho imidžu – aj očierňovať mu zostáva? Neprekvapí, keď ako mínus vytiahne aj vysoké IQ svojho súpera a vecný a pokojný spôsob jeho komunikácie.

• Starosta ťa obvinil zo šírenia poloprávd a výmyslov, zo štvania a nenávisti.
Neoponoval si. Prečo?

Starosta dostal priestor ukázať svoj štýl komunikácie a práce s faktami a argumentami. A čo ukázal? Že seba vníma ako človeka s dobrými úmyslami a oponentov ako podliakov s nenávisťou v duši. Viesť názorový spor s človekom, čo vidí seba aj ľudí s odlišnými názormi v krivom zrkadle, jednoducho nemá zmysel.

• Odpovedal starosta na otázky o spravovaní verejného majetku pravdivo a postačujúco?
Z môjho pohľadu nie. Aj keď tvrdenie, že mestská časť nepredala žiadny strategický majetok, je v podstate pravdivé. Starosta len zabudol dodať, že on na tom nemá žiadnu zásluhu, že je tak napriek jeho konaniu. On sám podporoval predaj a nevýhodnú zámenu pozemkov na tzv. RNR, ako aj predaj pozemkov pri býv. kine Nádej. V druhom prípade ide o predaj strategických pozemkov spoločnosti Villa Vino Rača a. s..

Nebyť bdelosti občanov a uvážlivosti niektorých miestnych a mestských poslancov, starosta by majetok v centrálnej časti Rače prehajdákal a poškodil by budúce majetkové a strategické záujmy mestskej časti.

• Starosta naďalej trvá na svojom rozhodnutí v Koloničovej kúrii radšej osem rokov svietiť a kúriť než ju využiť na múzeum, depozit, informačnú službu a iné účely. Presvedčili ťa jeho argumenty?
Starostove „argumenty“ v tejto veci považujem za rovnako povrchné ako jeho predstavy o spravovaní ďalších verejných objektov (NKD, býv. kino Nádej a i.) a je škoda ich vôbec komentovať.

• Presvedčil ťa starosta svojím názorom, že predaj pozemkov pri býv. kine Nádej spoločnosti Villa Vino Rača a. s. bol štandardný, legitímny a konštruktívny?
Odpoviem protiotázkami.

Čo je štandardné, legitímne a konštruktívne na tom, že starosta pomáha súkromnému žiadateľovi sceľovať a optimalizovať jeho pozemkové vlastníctvo, a zároveň znehodnocuje verejný majetok a koná proti strategickým záujmom mestskej časti a jej obyvateľov? Neprináleží takému postupu skôr označenie nehospodárny, klientelistický, korupčný?

• Starosta tvrdí, že nebyť nekompetentnosti, naivity a politikárčenia teba a „skupinky okolo pána Petríka, Drotována, Pajdlhausera, Luknárovej a Rybáka“, tak park na tzv. RNR by bol. Súhlasíš?
Súhlasím v tom zmysle, že nebyť nekompetentnosti a politikárčenia starostu Pilinského a zopár ľudí z jeho okolia (Martin Peráček, Ján Bednarič a i.), park na tzv. RNR naozaj mohol byť.

Starosta bohužiaľ neobhajoval verejný záujem. Celý čas konal v prospech developera. Keby konal vo verejnom záujme, predložil by mestským poslancom nespochybniteľný záväzok developera postaviť park, predložil by dôkaz o údajnom práve developera stavať na prenajatých mestských pozemkoch a podporil by tri pozmeňovacie návrhy, ktorými časť mestských poslancov podmienila svoj súhlas so zámenou. Neurobil ani jedno, ani druhé, ani tretie. Prečo asi?

A „skupinka“? To je starostov účelový predvolebný výmysel.
Jej zloženie vôbec nezodpovedá skutočnosti.

• Čomu pripisuješ starostove „nepresnosti“ v zložení „skupinky“?
Nie je náhoda, že starosta – v rozpore so skutočnosťou – zaradil do „skupinky“ všetkých poslancov, ktorí verejne či v kuloároch prejavili úmysel uchádzať sa o post starostu. Naopak v zozname chýba poslankyňa Milada Dobrotková, o ktorej je známe, že sa o post starostky uchádzať neplánuje. Pritom z miestnych poslancov stála na strane občanov a vyváženej zámeny pozemkov práve a len ona. A to tak v rozprave na miestnom, ako aj mestskom zastupiteľstve. Získala si tým uznanie a úctu všetkých, ktorí sa zasadzovali za park, no nie za cenu nevýhodnej, nedôstojnej, developerom a starostom pretláčanej zámeny.

• Zdieľaš starostove výhrady voči nominácii Michala Drotována na čelo OÚ ŽP v Bratislave v roku 2010?
Pri 29-ročnom, vtedy neznámom nominantovi je vždy dobré kritické výhrady zvážiť a preveriť. Keď zistíte, aké vzdelanie a schopnosti nominant mal a že si vo funkcii počínal dobre a bezúhonne, podozrenia pustíte z hlavy. Ak pravdaže nie ste starosta, ktorý chce svojho súpera za každú cenu znevážiť a očierniť.

• Stotožňuješ sa s názorom starostu, že Ing. arch. Virsíková pracuje na MÚ bez politického pozadia?
Stavebný úrad je prenesená kompetencia štátnej správy, jeho politickým šéfom je starosta. Ing. arch. Virsíková sa podieľala na všetkých kontroverzných rozhodnutiach starostu Zvonára aj Pilinského, o jej práci bez politického pozadia preto nemôže byť ani reči. Navyše stavebný úrad zlyhal aj v procesných veciach – viď účelovo „zmeškané“ odvolanie voči projektu Rača Rínok, či prepadnutie daru vo výške 100 tisíc eur, ktorý bol mediálne prezentovaný ako odškodné za parkovacie miesta, ktoré padli za obeť výstavbe objektov Rača Tower a Rača Gate. Starosta a stavebný úrad termín na uplatnenie záväzku spoločnosti RETKINS s.r.o. „zmeškali“...

• Považuješ za dôveryhodné starostovo vysvetlenie nezrovnalostí vo verejnom sľube rozdať plat poslanca BSK, ktorý oznámil tesne pred voľbami do BSK 2017?
Nie. Vidím to tak, že starosta pokračuje v hre, ktorú rozohral s Jánom Bednaričom, tvorcom a strážcom svojho mediálneho obrazu. Pozrime sa, ako títo dvaja páni oznámili verejný sľub obyvateľom Rače. Najprv palcovým titulkom a úvodným odstavcom článku vzbudili u čitateľa dojem, že starosta má v úmysle rozdať celý budúci plat poslanca BSK. Až v ďalšom texte sa čitateľ dozvedel, že ide len o polovicu platu a nakoniec sa čiastka scvrkla na 150,– € mesačne.

Starosta tvrdí, že nezrovnalosti vznikli tým, že si príjem poslanca BSK dôkladnejšie neoveril. Kto chce tomuto zdôvodneniu veriť, nech verí. Tí, čo poznajú úctu starostu Pilinského a bulvárneho novinára Bednariča k faktom, férovosti a pravde, si myslia svoje.

• Otázku o zapojení býv. poslanca BSK Juraja Lauka do získavania dotácií starosta odbil poznámkou, že príjem z dotácií vysoko presiahol vynaložené náklady na odmenu. Je to postačujúca odpoveď?
Je to vyhýbavá a neúplná odpoveď. Starosta nevysvetlil, prečo Rača uzavrela zmluvu na agendu, pre ktorú mala vlastného referenta, ani neuviedol, že na poradenstvo pána Lauka mestská časť vyhodila vyše 30 tisíc eur. A ani slovom sa nezmienil, že mal osobný dôvod sa pánu Laukovi, býv. okresnému predsedovi KDH, odvďačiť za podporu KDH v obecných voľbách 2014. Starosta sa pokúsil Juraja Lauka presadiť ako svojho človeka aj za hlavného kontrolóra MČ Bratislava-Rača. Našťastie mu to nevyšlo.

• K vylúčeniu Strany zelených európskymi zelenými v roku 2016 starosta uviedol, že kým bol predsedom, žiadne problémy v SZ neboli. Zodpovedá toto tvrdenie skutočnosti?
Podľa faktov uvedených v článku Jána Hrčku STRANA ZELENÝCH s.r.o. v likvidácii starostovo tvrdenie nie je pravdivé. Okrem toho, v roku 2017 kandidoval do BSK za koalíciu, ktorej súčasťou bola aj SZ, čo sa dá chápať ako súhlas s činnosťou tejto strany.

• Ďakujem za rozhovor.
Miro Ščibrany

Súvisiace články:





20. 5. 2018

Michal Drotován: Dôležité je počúvať občanov a chrániť verejný záujem.

Rozhovor s poslancom a kandidátom na starostu Michalom Drotovánom.

Stranícka minulosť a prítomnosť
• V roku 2009 si ako člen strany podporoval kandidáta SDKÚ-DS na župana Pavla Freša. Ako 29-ročný si sa v januári 2011 stal prednostom Obvodného úradu životného prostredia v Bratislave. Tvoji politickí kritici to dodnes považujú za stranícku protekciu. Oprávnene?

V roku 2010, po nástupe vlády Ivety Radičovej, som dostal ponuku viesť OÚ ŽP v Bratislave, mal som tam nahradiť bývalého prednostu – dlhoročného člena HZDS – Patricka Luttera. Keďže som dovtedy pracoval v súkromnej sfére, bolo to pre mňa dosť zásadné rozhodnutie. Nielenže som išiel výrazne dole s platom, ale hlavne systém práce v štátnej správe je odlišný – na môj vkus veľmi rigidný, pomalý, málo „akčný“. Počas môjho pôsobenia som otvoril viacero problémov, ako sú skládky na Žabom Majeri, vo Vrakuni, hausbóty v Jarovskom ramene na Dunaji či nelegálne splašky v Dunaji. Moju prácu môžu zhodnotiť iní – ja som rád, že dodnes bývalí zamestnanci, keď sa s nimi stretnem, hodnotia moju prácu kladne. A áno, iný spôsob vtedy ako v rámci tzv. straníckej nominácie nebol možný. Za tých 17 mesiacov som zistil, ako fungujú úrady, dovtedy som mal o nich dosť skreslené – zväčša negatívne – predstavy.

• SDKÚ-DS aj Pavol Frešo po roku 2012 skončili na politickom smetisku. Mal projekt SDKÚ-DS nejakú „genetickú vadu“? Alebo šlo skôr o vonkajšie vplyvy?

Pána Freša som ja osobne nevolil za predsedu SDKÚ-DS. Napriek všetkým chybám je to strana, ktorá sa výrazne zaslúžila o vstup do EÚ, o normalizáciu štátu po Mečiarovi a rozbehla viacero veľmi potrebných reforiem – napr. výrazné zníženie daní pre firmy. Ovocie lepšieho prostredia vnímame dodnes. Určitou „genetickou vadou“, ak to tak nazveš, sa spätne ukázalo to, že strana vlastne vznikla v roku 2000 transformáciou časti SDK, teda to bola strana pri moci prakticky od roku 2000 až do 2006. Na takú stranu sa nalepí počas lepších rokov veľa ľudí, čo nemajú len dobré úmysly. Ja som vstúpil do SDKÚ-DS v roku 2007, kedy bol premiérom Fico a predpokladalo sa, že bude premiér minimálne do roku 2014. V roku 2010 vznikla vláda Ivety Radičovej, ktorá po známych udalostiach skončila – tým sa pravica na dlhé roky pochovala – čo vidieť dodnes.

• Po voľbách v roku 2014 si z SDKÚ-DS vystúpil, v parlamentných voľbách 2016 si bol na kandidátke OĽaNO. Akú skúsenosť si získal v straníckom prostredí? Vstúpiš ešte niekedy do politickej strany?

V SDKÚ-DS som bol radový člen, nikdy som nezažil situáciu, že by mi niekto hovoril, čo a ako mám robiť. Jediný pokus bol v období, kedy sme riešili Račany Rosso a Kmotríka, vtedy som dostal sprostredkovane žiadosť, že by sme to nemali riešiť. Napriek tomu som to riešil a projekt sa zatiaľ podarilo zastaviť. Za OľaNO som kandidoval, pretože ma oslovil Igor Matovič a ľudia ako Marek Krajčí, Veronika Remišová či Edo Heger – chcel som svojím malým kúskom pomôcť k výmene vlády Fica. To sa nepodarilo, napriek tomu verím, že nová generácia politikov ako Veronika, Marek či Edo prinesie už čoskoro zmenu. Do politickej strany v budúcnosti už neplánujem vstúpiť, stačila mi jedna skúsenosť.

Pôsobenie v Karlovej Vsi 2015 – 2018
• Na MiÚ Karlova Ves si do polovice roka 2017 viedol oddelenie dopravy a životného prostredia, od odchodu Jána Hrčku si prednostom a riadiš celý úrad. Tvoji odporcovia aj v tom hľadajú protekciu a známosti. Čo im odkážeš?

Danka Čahojová, starostka Karlovej Vsi, ma oslovila s ponukou hneď po voľbách. Nakoľko som však nebol rozhodnutý pokračovať v samospráve a mal som vtedy aj zaujímavé ponuky zo súkromného sektoru (v oblasti ľudských zdrojov), dal som si viac ako dva mesiace na rozmyslenie. Nakoniec ma aj s Janom Hrčkom presvedčili a rozhodol som sa im pomôcť. V životnom prostredí som mal prax a doprava bola pre mňa nová výzva. Podobne to bolo aj s pozíciou prednostu – dlhšie ma presvedčovali, aby som prešiel na tento post. Starostka aj Jano Hrčka môžu potvrdiť, že definitívne ma presvedčili až necelý týždeň pred nástupom. Obe pozície sú v princípe krízový manažment.

• Vďaka blogom o ochrane životného prostredia si vnímaný ako aktivista s celomestskou a celoslovenskou pôsobnosťou a povesťou. Čo ti dali a kam ťa posunuli skoro štyri roky v exekutíve MiÚ Karlova Ves?

Na pozícii prednostu riešim široké spektrum vecí – od pracovnoprávnych, cez rozpočet, investície, opravy, školstvo, dopravu, riadenie ľudí, verejné obstarávanie až po zastupiteľstvo. Zodpovedám za niekoľko stoviek ľudí cez vedúcich oddelení a tiež priamo za 12 ľudí v mojej kancelárií (projektový referát, IT referát, právny referát, personálno-mzdový referát). Osobne si myslím, že práca prednostu je náročnejšia ako práca starostu. Pri riešení dennej operatívy je potrebné prijímať rýchle rozhodnutia a nájsť čím skôr čo najlepšie možné riešenie.

Voľby do BSK 2017 a komunálne voľby 2018
• Mandát poslanca BSK si získal ako občiansky kandidát. Nad starostom si zvíťazil v 15-ich z 18 volebných okrskov. Aký vplyv mal tento výsledok na rozhodnutie uchádzať sa o úrad starostu Rače?

Už pred voľbami do BSK som vravel ľuďom, že ak mi dajú dôveru, budem to považovať za veľký záväzok smerom k voľbách 2018 v Rači. Takže tento výsledok mal úplne kľúčový vplyv na moje rozhodnutie zbierať podpisy aj pre kandidatúru na starostu.

• Pôjdeš do volieb znova ako občiansky kandidát? Kto budú tvoji súperi? Budeš kandidovať aj na miestneho a mestského poslanca?

Budem zbierať podpisy a ľudia sa sami rozhodnú, či ma podporia v kandidatúre na starostu. Zo súperov sa už dávnejšie ohlásil súčasný starosta. Dosť ma prekvapuje, že ako dlhoročný starosta tvrdí, že nie je favoritom volieb. Podľa všetkých výskumov je aktuálny starosta vždy veľký favorit – jednak má celé mediálne oddelenia a hlavne robí kampaň takpovediac celé roky na plný úväzok. Ja by som bol rád, ak by bolo aj viac kandidátov, a tak ako vo voľbách do BSK by mal každý na výber. Čo sa týka kandidatúry na poslanca v Rači, tak kandidovať určite nebudem, rovnako neplánujem kandidovať ani na mestského poslanca.

• V roku 2014 tvoji konkurenti poukazovali na tvoj nízky vek (33 rokov) a neskúsenosť. Pred tohtoročnými voľbami dovŕšiš 37 rokov, máš za sebou pôsobenie v Karlovke. Aká je tvoja Achillova päta v roku 2018?

Ľudia zhodnotia moju prácu, mojou dlhodobou víziou je spraviť obce a mestá pre ľudí na úrovni 21. storočia. Prax mám myslím dostatočnú. Za Achillovu pätu by som možno považoval to, že by som chcel riešiť aj možno menej populárne, ale potrebné témy, ako je rezidenčné parkovanie, úprava chodníkov pre chodcov a nie autá, či otázku vysporiadania pozemkov. To sú veci, čo možno neprinášajú rýchle body, ale treba ich riešiť.

• Ako poslanec Michal Drotován odpovie na otázku obyvateľov mestskej časti, čo sa mu pre nich podarilo a čo nepodarilo urobiť za posledných 3 a pol roka?

Podarilo sa mi napríklad presadiť vybudovanie chodníka a cyklochodníka pred AB Kozmetikou, čo verím ľudia ocenili, pripomienkoval a riešil som veľké množstvo podnetov v oblasti výstavby, riešim hlavne veľa podnetov priamo s ľuďmi. Nepodarilo sa mi napríklad presvedčiť poslancov, aby občania mohli vystúpiť priamo v rozprave a nebolo potrebné o tom dať hlasovať.

• Pred minulými komunálnymi voľbami sa objavila fáma, že keby si sa stal starostom, tak FK Rača zanikne. Na základe čoho vznikla? Aký je tvoj vzťah k miestnemu futbalovému klubu a jeho financovaniu?

To je úplný nezmysel. Viackrát som navrhoval, že treba urobiť riadnu zmluvu o podpore MČ Rača a FK Rača resp. OZ Kengura a FK Krasňany, kde by bola zakotvená podpora (a ročná suma) a jej forma. Sumu na dotácie na šport som viackrát za celé obdobie navrhol zvýšiť. Podobne by to malo byť aj s inými športovými klubmi. Sám som športovec a viem, aké je dôležité, aby deti športovali. V roku 2015 bola vytvorená komisia s Rasťom Žitným, dodnes však netuším, v čom sa posunula táto problematika. Rovnako tak som vždy podporoval umelý trávnik na ihrisku ZŠ Tbiliská. Niekomu vyhovuje šírenie fám, treba sa opýtať skôr jeho.

Komunikácia s občanmi
• Na poslanecké dni v KS Žarnovická chodí málo občanov. Občania si posťažujú, poslanci ponosy pošlú úradu, o mesiac tlmočia odpovede – často alibistické. Má takýto „doručovateľský“ formát stretnutí zmysel? Ako treba kontakt volených zástupcov s občanmi zmeniť?

Plánujem urobiť každý mesiac v podvečerných hodinách stretnutie vedenia (starosta, prednosta, vedúci oddelení, poslanci) s občanmi, s riadnym zápisom a odpoveďami. Najlepšie v NKD. Tiež raz ročne urobiť verejné zhromaždenie obyvateľov (po novele zákona o obecnom zriadení už je aj možnosť priamo ho zvolať starostom), kde sa všetci budú môcť aj hlasovaním vyjadriť k zásadným otázkam. Súčasný formát poslaneckých dní považujem za prekonaný – väčšina ľudí komunikuje s poslancami cez internet.

• Na rokovaniach MZ majú občania nedôstojné miesto – sedia za chrbtami poslancov a pracovníkov miestneho úradu, pri väčšej účasti sa tlačia na chodbe pri toaletách. Pokúsil si sa ako poslanec tento stav zmeniť? Plánuješ zmenu po zvolení za starostu?

Je možné uvažovať nad presunutím zastupiteľstiev do NKD alebo po rekonštrukcií a zlepšení priestorov do KS Žarnovická. A teda iné usporiadanie stolov. Priestorovo to v iných mestských častiach majú ešte horšie – niekde sa občania dokonca ani nezmestia priamo do rovnakej miestnosti ako je rokovanie. V každom prípade súčasné priestory sú malé, hlavne ak príde viacero občanov.

• Starosta využíva Račiansky výber (RV) na jednostranné informovanie verejnosti, odmietol poskytnúť priestor kritikom zámeny pozemkov na tzv. Radničnom námestí (RNR). Čo urobíš s RV, keď budeš zvolený za starostu?

Za tie roky som urobil viacero pokusov, aby RV bol objektívnejší, ako poslanci však média vieme ovplyvniť reálne iba cez rozpočet. Vlani sa mi po druhom pokuse podarilo presunúť peniaze z financovania Račianskeho magazínu na dotácie v sociálnej oblasti či v životnom prostredí. Jedinou možnosťou bolo teda zrušiť kompletne financovanie novín – to je však dosť radikálna zmena, čo by nenašla podporu väčšiny poslancov. Osobne si myslím, že by mali existovať skôr kvalitné nezávislé noviny (napr. kľudne aj pre Raču, Vajnory a Nové Mesto spolu), kde by bola nezávislá redakcia a informovali by o všetkom podstatnom. Nemalo by to byť PR vedenia MČ.

Spravovanie majetku mestskej časti a hlavného mesta
• Starosta Zvonár nechal pri rekonštrukcii veľkú časť interiéru NKD v zlom stave. Málo sa zmenilo aj za jeho nástupcu. O zmenu si sa nezasadzoval ani ty ako poslanec. Prečo?

Navrhoval som opravu Koloničovej kúrie, otázku doriešenia toho, čo má byť na Strelkovej, Žarnovickej a ďalšie projekty. Poslanci nerozhodujú o stavebných projektoch, to je úloha vedenia mestskej časti. To má prísť s víziou, čo ďalej. Doteraz boli prioritou rekonštrukcie škôl a škôlok, čo bola naša poslanecká priorita.

• Ako poslanec si podporil nájom časti pivníc pod NKD poslancovi Milošovi Máťušovi. Za symbolické nájomné a na 20 rokov. Prečo toľká ústretovosť, keď takéto dlhodobé nájmy sťažujú koncepčné využívanie majetku mestskej časti a oberajú mestskú časť o príjmy?

Podpora vinohradníctva a zachovania viníc nie je iba o územnom pláne – kľúčové je aj to, aby tie vinice boli riadne obhospodarované. Pri prenajímaní sme dali možnosť aj iným vinohradníkom z Rače a tá možnosť tu stále je. Pán Máťuš reálne obrába vinice a má priestor na ďalšie rozširovanie obrábania. Mimo toho tie pivnice boli vybudované práve pre takýto účel.

• OZ račan.sk pred niekoľkými rokmi predložil a vy poslanci ste podporili projekt využitia Koloničovej kúrie na múzeum a ďalšie účely. Napriek tomu sa projekt vôbec nerozbehol. Kúria bez úžitku chátra, prekúrili sa desiatky tisíc €. Aký diel viny prináleží starostovi? Aký tebe a ostatným poslancom?

V zastupiteľstve sa nám podarilo presadiť jednak financie na samotné múzeum a tiež na opravu strechy, Darmo sme však niečo dali do rozpočtu, ak to vedenie nerealizovalo. Celé roky som žiadal starostu, nech uvedie, čo chce s Koloničovou kúriou, ak návrh na múzeum neuznáva. Za celé roky nedal k tomu vôbec žiadne stanovisko. Tá budova je plne jeho vizitka.

• Villa Vino Rača a. s. požiadala o odkúpenie pozemkov pri KKD (býv. kino Nádej). Vy poslanci ste predaj aj vďaka upozorneniu Ingrid Vanerkovej na jeho nevýhodnosť opakovane zamietli. Nemali by poslanci konať proaktívne a nie čakať, s čím príde súkromný subjekt, starosta, občan?

Predaj sme zamietli na základe viacerých skutočnosti, nielen vďaka Ingrid Vanerkovej. Ona upozornila na veľa problémov, za čo jej ďakujem. Hovoril som poslancom, že tam hrozí možná výstavba, ako v prípade objektu dole na Detvianskej pri križovatke. Vždy je dôležité, aby prácu vedenia aj poslancov sledovali aj občania, môžu mať závažnejšie informácie, než aké zistí poslanec. Dôležité je počúvať občanov, vyhodnotiť všetky skutočnosti a chrániť verejný záujem.

• Kritikov zámeny pozemkov na tzv. RNR a poslancov MZ v Rači starosta uisťoval, že MÚ nedal urobiť analýzu výhodnosti zámeny preto, lebo ju urobí magistrát. Ako sa ukázalo, magistrát takú analýzu nedal, ani neplánoval urobiť. Ako s odstupom času hodnotíš počínanie starostu, magistrátu a poslancov MZ?

Starosta v tejto veci šíri o mne dlhodobo rôzne nezmysly. Pravda je taká, že nebol schopný pristúpiť s mestskými poslancami na kompromis a nedokázal ani na dvakrát presvedčiť trojpätinovú väčšinu poslancov. Problém však začal už v dobe, keď on sám ako poslanec hlasoval za predaj týchto pozemkov a tiež, že kolaudoval objekty, kde neboli vysporiadané pozemky. Hádzanie viny na obyvateľov Závadskej je úplne mimo reality. Ak by bolo pravda to, čo hovorí starosta, tak aktívny občan by mal väčšiu silu aj hlas ako on sám – potom by bol zbytočný. Ale už som si zvykol, že za všetko zlé v Rači môžem ja a za všetko dobré starosta...

• Na rokovaní MsZ 09/2016 časť poslancov podmienila súhlas so zámenou preukázaním práva stavby na prenajatých pozemkoch mesta a zárukami vybudovania parku. O mesiac starosta predložili návrh zámeny na MsZ znova – bez akejkoľvek zmeny. Je takýto postup obvyklý a prijateľný?

Určite nie. Ak jeden materiál z nejakých dôvodov neprejde, tak predkladateľ si má zvážiť dôvody zamietnutia a materiál aspoň trochu kompromisne upraviť. A vecne sa s mestskými poslancami, čo s ním v prvom kole nesúhlasia, porozprávať. Pravda je taká, že na žiadne pripomienky neodpovedal a tvrdohlavo išiel proti múru.

Rozsiahla bytová výstavba
• Zodpovednosť za predimenzované projekty RNR, Rínok a i. starosta pripisuje svojmu predchodcovi. Napriek tomu sa jeho pravou rukou na stavebnom úrade stala a stále ňou je Ing. arch. Virsíková, niekdajšia pravá ruka Jána Zvonára. Ako vnímaš toto protirečenie?

Za RNR môže hlasovaním za predaj pozemku Kmotríkovi v roku 2008 aj súčasný starosta, vo väčšej miere však zaň zodpovedá Zvonár. Naopak projekt Rínok Rača od samotného návrhu na zmenu územného plánu, cez hlasovanie na zmenu ÚP až po územné rozhodnutie je plne na tričku starostu Pilinského a ten sa k zodpovednosti hlási. V roku 2011 obhajoval výhody zmeny územného plánu tým, že vraj tam ináč vyrastie logistický park (čo je úplný nezmysel). Za úrad a jeho zamestnancov zodpovedá starosta.

• MÚ Rača voči projektu Rača Rínok vzniesol námietky, no úrad ich nepodal v termíne, takže sa na ne v konaní neprihliadalo. Kto je zodpovedný za takéto zlyhanie?

Úrad ako mestská časť podal v EIA procese pripomienky – problém je, že ich sám ako stavebný úrad v nasledujúcom povoľovaní vôbec nedodržal. Posunutie najproblematickejšej budovy o 50 centimetrov skutočne nepovažujem za dostatočné.

• Napriek petícii obyvateľov a tvojim odborným námietkam sa nepodarilo obmedziť developerský projekt „Rínok Rača“. Kde sa stala chyba?

Vždy o umiestnení stavby rozhoduje stavebný úrad. My ako občania ho môžeme pripomienkovať, ale je na rozhodnutí stavebného úradu, či naše pripomienky bude akceptovať alebo nie. Konanie však ešte nie je ukončené a stavba nemá stavebné povolenie. Budeme hľadať ešte možnosti na obmedzenie.

• Rača čelí rozsiahlej bytovej výstavbe, infraštruktúra – osobitne dopravná – je už dnes preťažená. Aký je v tejto súvislosti tvoj postoj k výstavbe v lokalite Huštekle – Táborky za obratiskom električky a v iných lokalitách?

Myslím si, že nové lokality by sa nemali meniť na vysokopodlažnú výstavbu, pokiaľ sa nevyriešia súčasné problémy s dopravou, zeleňou, školami, kanalizáciou atď. Druhá vec je tiež ochrana poľnohospodárskej pôdy. Zastavaním najbonitnejšej pôdy si ako mesto pílime konár pod sebou. Stačí sa pozrieť do Holandska, ako efektívne vedia využívať pôdu pri mestách.

• Považuješ súčasný a budúci nárast počtu bytov a obyvateľov v Rači za únosný? Sú s ním spojené nejaké pozitíva? Alebo prevažujú riziká?

Základný problém je, že aj na územiach určených na polyfunkciu sa stavajú iba byty a apartmány. Mesto by malo mať viacero lokalít, kde by ľudia nielen bývali, ale mali aj pracovné príležitosti, aby nemuseli dochádzať do práce autom. V Petržalke, Ružinove či Novom Meste už takéto možnosti sú. V Rači ich je menej, hlavne čo sa týka kancelárií pre medzinárodné firmy.

Samotný počet obyvateľov nie je pre rozvoj kľúčový – kľúčová je jeho veková štruktúra. Ak prichádza viacej mladých ľudí, je to pozitívne. Treba si uvedomiť, že o pár rokov nastúpi do obdobia pôrodnosti najslabšia povojnová generácia 90-tych rokov 20. storočia. Deti bude výrazne menej ako teraz. Samotné byty však mladých nepritiahnu – pritiahne ich možnosť práce, dobré prostredie a tiež napr. kvalitné školy a škôlky. To je výzva pre budúcnosť.

Transparentnosť a iné prierezové témy
• Nedávno vyvolalo rozruch, že Rača a Jarovce ako jediné mestské časti hlavného mesta odmietli zverejniť výšku platu prednostky / prednostu. MČ Rača pred časom nezverejnila ani príjem býv. starostovho poradcu Martina Jónu. Je rozhodnutie nezverejniť príjmy prípustné?

Podľa mňa je to porušenie zákona 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa rozhodnutí súdov platy vedúci zamestnancov vo verenej sfére nie sú pod ochranou zákona o osobných údajoch. Prednosta je úplne bez diskusie riadiaca funkcia. V prípade Jónu to obišli tak, že bol iba referent, tak povinnosť zverejňovať plat nie je.

• Dlhodobo pripomienkuješ developerské projekty v mestskej časti Rača, projekt Malé Krasňany nebol výnimkou. Neskôr si tam kúpil byt. Kriticky naladených občanov tento fakt prekvapil. Aké boli dôvody tvojho rozhodnutia?

Pripomienkujem a snažím sa zlepšiť projekty v EIA procese v Rači aj mimo Rače (napr. Železná studienka). Lucron, developer projektu Malé Krasňany, veľa mojich pripomienok zapracoval – napr. ihrisko aj pre mládež a dospelých (basketbal a petanque), cyklotrasa, výrazne viac zelene, retenčná nádrž na zavlažovanie atď.. K tomuto projektu sa počas povoľovacieho procesu nikto nevyjadroval, nikdy nebol kontroverzný, ako je to v prípade RNR, Dolného Slanca, Černockého, Račany Bianco a pod. A územné povolenie bolo vydané v predošlom volebnom období, kde voliči starostovi dali hlasmi vysvedčenie na obrazne povedané jednotku s hviezdičkou.

V roku 2014 som hľadal v Krasňanoch vhodný dvojizbový byt, zistil som, že ceny v novostavbe sú iba o cca 10% vyššie ako v staršom dome – ak som si zarátal potrebné prerábky, tak by to vyšlo približne na rovnako. Byt som kúpil v marci 2015 na hypotéku, ktorú budem ešte 28 rokov splácať. Spoločne s priateľkou sme si ho zariadili a bývame. Nie je to žiadne tajomstvo, keďže pravidelne nastupujem do električky na zastávke Vozovňa Krasňany. K tejto lokalite mám aj citový vzťah, nakoľko presne oproti (v dome Autoopravovňa Kokoška) som býval tesne po narodení. V roku 1947 (teda pred viac ako 70 rokmi) ho totiž kúpila babka s jej bratom, na električkovej zastávke sa moji rodičia zoznámili a otec robil väčšinu života vodiča električiek a vychádzal práve z vozovne v Krasňanoch.

• Do získavania dotácií pre Raču starosta v rokoch 2015 až 2017 zapojil vtedajšieho poslanca BSK za Raču a Vajnory Juraja Lauka a vyplatil mu desiatky tisíc eur. Považuješ takýto postup za prípustný?

Daná vec vyšla najavo až po voľbách do BSK. Juraj Lauko kandidoval v roku 2016 na kontrolóra Rače a o zmluve za niekoľko 10 tisíc eur sme pri voľbe nevedeli. Nemal to uvedené v životopise a neinformoval nás o tom ani starosta. Našťastie bol zvolený iný kontrolór. Uzatvorené zmluvy by bola jedna z prvých vecí, na ktoré by som si isto posvietil.

Spravovanie a rozvoj Rače
• Ako vidíš možnosti obyvateľov, poslancov a starostu obmedziť „moc“ developerov nad Račou? Aký postoj zaujmeš k čiernym stavbám a pokusom o čierne stavby? Ako sa na poste starostu vyrovnáš s dedičstvom po svojom predchodcovi?

V prvom rade by sa malo jasne stanoviť, že nie je možné zhoršovať stav zmenou akýchkoľvek veľkých území na novú zástavbu v územnom pláne – preto naďalej jednoznačne odmietam zmenu územného plánu Račany Rosso, Ohňavy či Dolná Pekná na vysokopodlažnú zástavbu. Čierne stavby plánujem riešiť ako celok – ak jednoznačne nedokážu, že ich existencia je v súlade s verejným záujmom, tak ich v žiadnom prípade nebudem dodatočne povoľovať ani kolaudovať. A samozrejmosťou je udelenie pokút v správnom konaní. S dedičstvom sa budem vyrovnávať podľa toho, v akom stupni je to povolené (či prešla EIA, bolo vydané územné alebo aj stavebné povolenie). O všetkom by som v čo najkratšej dobe informoval obyvateľov.

• Akú víziu spravovania a rozvoja Rače ponúkaš občanom na budúce štyri roky? Aké zmeny po zvolení za starostu plánuješ urobiť na miestnom úrade? Aké sú tvoje ďalšie méty v politike?

Zjednodušene povedané mám dlhodobú víziu Rače pre 21. storočie: zásadnú revitalizáciu a zmenu verejných priestorov, obmedzenie developerov, zefektívnenie úradu, otvorený úrad, rezidenčné parkovanie, nové pracovné príležitosti pre ľudí, podporu firiem. Na úrade robí veľa šikovných ľudí, bol by som rád, keby boli súčasťou aj môjho tímu. Niektoré pozície však bude potrebné zmeniť alebo vymeniť. V politike sa chcem naďalej venovať hlavne komunálnej sfére.


• Ďakujem za rozhovor.

Miro Ščibrany