6. 10. 2019

Svätí. Cirkev. Potraty.

Kde sa stúpenci potratov a ochrancovia života v tele matky míňajú?
Kde sa ich predstavy môžu stretnúť?

Prívrženci zvýšenia ochrany života v tele matky dostali v parlamente K. O.. N-tý pokus zmeniť zákon o interrupcii znova zlyhal. Akiste aj preto, že sa prekladatelia nezhodli ani len na prieniku svojich návrhov. A aby ich nebolo málo, predložili rovno štyri.

VŠETKY ŠTYRI NÁVRHY parlament zmietol zo stola.

Postoj premiéra Pellegriniho a SMER-SD, že status quo vyhovuje a niet dôvodu zákon meniť, a taký istý postoj Bélu Bugára a MOST-HÍD, to boli karty, čo sa nedali v parlamente prebiť. Tým skôr, že rovnaký prístup k zákonu o interrupcii dlhodobo má progresívne veriaca Zuzana Čaputová. Aj vďaka nemu, dôvere ženám a podpore práva ženy rozhodovať o svojom tele sa v júni sťahovala do Grasalkovičovho paláca. A víťazná stratégia sa nemá meniť. Zvlášť, keď PS VERÍ ŽENÁM a túto vieru chce využiť ako jeden z motorov lanovky na hradný vŕšok.

Konzervatívnym navrhovateľom zmien zákona sa nedá uprieť ústretovosť voči liberálom, ateistom, progresívnym ne/veriacim. Tí ústretovosť oplatili odmietaním AKEJKOĽVEK zmeny zákona. Argumenty? Počty potratov klesajú, zákon vyhovuje taký aký je, po zmenách niet dopytu. Argumentačná bída s nouzí. Lenže politickí marketéri prezidentke, progresívcom, premiérovi a smerákom zjavne radia, že práve toto je pravé orechové. Líder PS Truban bol a možno je feťák, no stratégie spin doktorov PS asi bude ctiť aj on. Osobitne keď vzniká priestor pre zbližovanie PS, SMER-SD a MOST-HÍD a progresívcom rastie povolebný koaličný potenciál.

Zároveň si nemožno nevšimnúť, že konzervatívci majú vo svojej ústretovosti rezervy. V plnej nahote ich ukazuje prehľad postojov katolíckej cirkvi k potratom opísaný expertkou na stredovek Evinou Steinovou v článku Keď svätci vykonávali interrupcie. 

Interrupcie v stredoveku a dnes. Zmena cirkevných perspektív.

Kresťanské elity sa vždy zhodli na tom, že umelé ukončenie tehotenstva je HRIECH. Menil sa len názor na jeho závažnosť a postih.

40-dňová lehota
V Novom zákone sa umelé ukončenie tehotenstva nespomína. V Starom zákone sú len okrajové zmienky. Preto sa najstaršie kresťanské komunity opierali o židovské tradície a o grécko-rímsku filozofiu. Kľúčová otázka znela „kedy plod v maternici získava dušu?“, tzn. „kedy sa plod stáva ľudskou bytosťou a odstránenie plodu vraždou?“.

Na jednej strane stáli stúpenci novoplatónskych teórii. Podľa nich ľudská duša vstupuje do tela pri počatí a je hnacím motorom vývoja plodu.

Na druhej strane stáli stúpenci Aristotela. Podľa neho plod vzniká vliatím semena poskytujúceho formu do maternice poskytujúcej materiál. Plod v maternici zreje. Najprv je neživou hmotou, potom prechádza rastlinnou a živočíšnou fázou. Po 40 dňoch plod dozreje do ľudského štádia a vstúpi do neho duša.

Aristotelovská pozícia sa opierala o niektoré verzie Biblie. Napríklad tzv. Septuaginta používa termíny sformovaný nesformovaný plod, zničenie nesformovaného zabitie sformovaného plodu. Za zničenie sa žiadala peňažná pokuta, za zabitie život za život, ako za vraždu. Väčšina teológov v latinskom svete sa pridržiavala týchto kategórií. Ľudské vlastnosti priznávali plodom až od určitého štádia. Sv. Augustín rozlišoval medzi plodom, ktorý ešte nie je živý, a tým, ktorý už žije. Jeho súčasník Hieronymus píše: „... semeno sa formuje v lone postupne, a preto o vražde nehovoríme, až dokiaľ zmiešaná hmota nezíska podobu ľudských údov“.

Sv. Augustín a Hieronymus (4. - 5. stor.) uznávali lehotu 40 dní, počas ktorých potrat síce bol hriechom, ale nie vraždou. Bazil z Cézareje (4. stor.) naopak vyhlásil, že neakceptuje žiadne rozdiely medzi sformovaným a nesformovaným plodom – všetky dobrovoľné potraty považuje za vraždu.

Tzv. pravidlo 40 dní je pripisované Byzantíncovi gréckeho pôvodu, teológovi a právnikovi Teodorovi z Tarzu (7. stor.), neskôr arcibiskupovi z Canterbury.

Postoje kléru neboli predpísané

Írsko so svätcami a sväticami vykonávajúcimi tzv. potratové zázraky predstavujú jeden extrém. Na opačnom póle sa nachádza Španielsko. Tam na koncile v Elvíre prijali nariadenie pre neverné ženy, ktoré sa pokúsili plod nevery odstrániť. Prijať cirkevné sviatosti im malo byť umožnené až na smrteľnej posteli. Koncil v Ankýre zmiernil trest na 10 rokov pokánia.

V akej miere boli v stredoveku medzi kresťanskými elitami rozšírené odlišné prístupy k potratom? Britský historik Zubin Mistry dokázal, že zborníky cirkevného práva z raného stredoveku najčastejšie citujú nariadenie z Ankýry. Zároveň zistil, že obsahujú rôzne dodatky ukazujúce, že klérus prihliadal na praktické problémy, ktorým ženy čelili. Zborník z 10. storočia napríklad obsahuje dva dodatky pre ženy, ktoré vyhľadali interrupciu zo zdravotných dôvodov – namiesto desiatich rokov im boli priznané iba tri roky pokánia. Keď išlo o záchranu ich života, dokonca iba 40 dní pôstu. Dva ranostredoveké zborníky riešia prípady žien, ktoré boli znásilnené alebo sa o svoje deti nemôžu postarať: Ženu, ktorá otehotnela po znásilnení a tehotenstvo ukončila, alebo by sa nedokázala postarať o narodené dieťa, netreba viniť. Stačí, ak bude činiť pokánie tri týždne.

Podľa stredovekých prameňov potraty boli pre klérus okrajovou témou – v stredoveku nevznikol ani jeden text priamo sa zaoberajúci interrupciami. Absencia jasných predpisov potvrdzuje, že pre túto oblasť chýbala jednotná cirkevná politika.

Ako sme sa dostali tam, kde sme dnes?

Ako a kedy sa stredoveká diverzita postojov k interrupciám z prostredia katolíckej cirkvi vytratila?

Odpoveď treba hľadať v krízach katolíckej cirkvi od 16. storočia . Prvým otrasom bola reformácia, no ešte väčšou hrozbou sa ukázal byť sekularizmus a vedecký pokrok v 19. storočí. Katolícka cirkev stratu vplyvu a moci vyvažovala centralizáciou a príklonom ku konzervatívnym hodnotám. Dejiskom obratu sa stal pontifikát Pia IX. (1846 – 1878). Pius IX. v roku 1854 vyhlásil za kľúčový moment akt počatia, nie akt oduševnenia. V rokoch 1869 – 1870 zvolal Prvý vatikánsky koncil, aby cirkev vzdorovala racionalizmu, sekularizmu a liberalizmu. Najznámejším uznesením koncilu bola dogma o pápežskej neomylnosti. Koncil tiež vyškrtol z cirkevných zákonov rozlišovanie medzi sformovaným a nesformovaným plodom. V katolíckych kruhoch sa začala šíriť myšlienka, že ľudský život začína počatím.

Oficiálny katolícky postoj k potratom sa vyhranil aj prispením vedy. V roku 1677 vedci objavili spermie. Ich úloha pri rozmnožovaní bola v zhode s Aristotelovou teóriou ľudského vývinu. V roku 1827 po prvý raz pozorovali vajíčko a v roku 1876 potvrdili, že embryo vzniká splynutím spermie a vajíčka. Tieto objavy podkopali aristotelovský pohľad na vznik človeka. Cirkev sa v súlade s vedeckými poznatkami rozhodla zmeniť svoje nariadenia.

Katolícke elity v 20. storočia vsadili na rodinu ako na ohnisko kresťanskej identity a na otázky morálky ako na kľúčový aspekt cirkevnej politiky. Katolícky postoj k interrupciám sa za posledných 150 rokov radikálne zmenil.


Mgr. Evina Steinová, PhD. vyštudovala latinský jazyk na Masarykovej univerzite a medievistiku na Utrecht University. V súčasnosti pôsobí na Pontifical Institute of Mediaeval Studies v Toronte. Jej publikácie sú na jej osobnej stránke.

Text skrátil Miro Ščibrany


Je až ku podivu, aký výstižný rámec pre nazeranie na potraty vytvorili grécki a cirkevní myslitelia Aká zhoda je medzi pravidlom 40 dní a najnovšími vedeckými zisteniami o tom, kedy začína embryu biť srdce, kedy sa vytvára rudimentárny nervový systém, kedy plod cíti bolesť. Zdá sa, že stačí tieto poznatky dať do súvislostí a tak preklenúť priepasť, čo v súčasnosti zeje medzi stúpencami potratov a ochrancami nenarodeného života.

Aristoles uvažuje o plode ako o najprv neživej hmote, čo neskôr prechádza rastlinnou a živočíšnou fázou. Po 40 dňoch plod dozreje do ľudskej fázy a vstúpi do neho duša. Aristotelove poznatky včlenili v 4. storočí cirkevní učenci sv. Augustín a sv. Hieronym do vierouky ranej katolíckej cirkvi.

Pokrokári 21. storočia uvažujú o plode do 40. dňa po počatí ako o zhluku buniek. Duša je z hry von. Usmrtiť plod v tele matky je pre nich čisto vecou biológie. Žene dávajú slobodu a jej svedomiu rozhrešenie.

Oba prístupy majú k sebe blízko. Aj keď Aristotelova rastlinná a živočíšna fáza odkazuje na zrýchlený evolučný vývoj plodu, kým pokrokársky zhluk buniek na nacistickú dehumanizáciu „podradnej rasy“. Nemohli by byť napriek tomu tieto výklady uholným kameňom prímeria stúpencov potratov a ochrancov života? Zdá sa, že mohli:

NA JEDNEJ STRANE
Čo katolíckej cirkvi bráni trpieť potraty do 40. dňa ľuďom stojacim mimo cirkvi? A prejaviť tak týmto ľuďom úctu a rešpekt? Nebudú potom ochotnejšie načúvať postojom a odporúčaniam Cirkvi? Veď katolícka cirkev potraty do 40. dňa tehotenstva celé stáročia trpela aj vlastným veriacim. A ak ich ako hriechy trestala, tresty často bývali mierne. Okrem toho, nie je v záujme Cirkvi ubrať z autoritárstva (plynúceho z pápežskej neomylnosti starej len 150 rokov?) a prestať prísnymi dogmami vyháňať ovečky z vlastného košiara?

NA DRUHEJ STRANE
Čo stúpencom status quo zákona bráni ustúpiť pred Rubicon 40. dňa a prijať lehotu 8. tt? Čo im bráni obetovať klauzulu potratového zákona, že plod je možné usmrtiť bez uvedenia dôvodu až do 12. tt? Plod, ktorý má dokončený vývoj orgánov. Má podobu človiečika. A podľa Aristotela a kresťanov má dušu. Prečo s nimi nepohne fakt, že plod po 8. tt už cíti bolesť? A že „utratenie“ plodu prináša matke s každým dňom nad lehotu 8. tt rastúce zdravotné riziká? Ak nie takéto ľudské, mimo-vieroučné okolnosti, ČO INÉ osloví ich rozum a srdce? Naozaj autoimunita pôžitku a osobného pohodlia ženám a ich partnerom ochromila svedomie?


DOBA SA ZMENILA.

Ľudia už nechcú byť pred autoritami len v predklone.
Ani pred tými, čo zastupujú Boha na Zemi.
Ani pred pokrokármi v politike.

Miro Ščibrany
OZ račan.sk


Súvisiace odkazy:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára