ZA MÁRIOU HAVLOVIČOVOU

Mária Havlovičová, rod. Riglerová, sa 18. januára 2022, vo veku 88 rokov, odobrala tam, odkiaľ niet návratu. Sedem mesiacov po tom, čo na večnosť odišiel jej celoživotný druh a milovaný manžel Ľudovít Havlovič.

Pani Mária Havlovičová mi vstúpila do života na dva kroky. Najprv ako manželka Ľudovíta Havloviča. Švagriná jeho brata Stanka a Atky, rodenej Oslárovej. Našich susedov z ulice a blízkych priateľov mojej sestry Filky a švagra Janka Luknára. Vtedy sme sa osobne nepoznali.

O druhý krok sa pričinila kniha Ľudovíta Havloviča RAČA Z dejín a pamiatok obce. Vydaná v roku 2002. Pre seba som si ju objavil o päť rokov neskôr. Vďaka švagrovi Jankovi Luknárovi. Padla mi u neho do oka. Ako pozvánka do minulosti Rače. Bez váhania som zašiel za autorom. A dostal od neho 4 výtlačky knihy. Slovo dalo slovo a s pánom Havlovičom sme sa podujali dať knihu na blog Starý Račan. Často sme sa kvôli tomu stretali. A napriek odstupu jednej generácie sa zblížili. Z pána Havloviča sa stal Ľudko. Priateľ, ktorý sa tešil záujmu o jeho dielo.

Pani Marienka bývala pozornou hostiteľkou stretnutí s Ľudkom. Nechávala nám priestor na debaty. Sama sa bez slova držala v úzadí. Mlčať nevydržala dlho. Ľudkove spomienky, jej výborná pamäť a bystrá myseľ ju vtiahli medzi nás. Debaty vo dvojici sa zmenili na rozhovory v trojici. Z hostiteľky pani Marienky sa stala priateľka Marienka.

Marienka poznala starú Raču a jej obyvateľov rovnako dôverne ako Ľudko. Do rozhovorov prinášala vlastné spomienky. Dopĺňala a neraz opravovala rozprávanie svojho muža. Ľudka jej opravy spočiatku hnevali. Napokon uznal, že Marienka v dobrom bdie nad spoľahlivosťou jeho vlastnej pamäte. Ako strážny anjel. A pribral ju do tímu. A začas si zvykol u nej sám overovať, či si to či ono pamätá presne.

Začiatkom roka 2017 Marienka prišla s prekvapivým nápadom. Pripraviť druhé, rozšírené vydanie Ľudkovej knihy. Pre myšlienku získala aj pani Dobrušku, Mariku a Ľudkovu neter Janku. Keď bola reč o financovaní, prekvapila druhý raz: „Kniha bude môj dar Ľuďovi k deväťdesiatke. Za moje nasporené peniaze.“ A tak bolo. Marienka sa stala nakladateľkou knihy. Bez finančnej podpory mestskej časti. Bez peňazí iných sponzorov.

MILÁ MARIENKA,

v tejto chvíli Ti chcem povedať to, čo som za Tvojho života stihol len sčasti. Lebo som si myslel, že je ešte čas. Lenže osud si robí, čo sa mu zachce. Jednako mi nemá ako zabrániť na ďalekú cestu Ti povedať: Vážil som si Ťa a vždy budem. Pre Tvoju dobrosrdečnosť. Pre veľkorysosť, obetavosť a starostlivosť. Vďaka nim Ľudko mohol rodnej obci zanechať svoje dielo a odkaz. A Ty máš na ňom svoj podiel a punc.

V poslednej dobe Ťa trápilo zdravie a obava, čo si Ľudko bez Teba počne.
Takéto starosti už Ti riešiť neprináleží. Už si s ním.
A nič Ťa od neho neodlúči.

ODPOČÍVAJ V POKOJI.

Miro Ščibrany
Tvoj priateľ