KONŠPIRÁCIE. „Komu je súdený úrad prezidenta 2029?“

Rozhovor s krištáľovou guľou.

„No komu asi?“ posmešne opáči K. G..
„Keby som tušil, nepýtam sa,“ odvrknem.

„Skús popremýšľať vlastnou hlavou,“ zatne K. G..
„Chceš povedať, že premýšľam niečím iným?“
„Niekedy to tak vyzerá,“ zasmečuje.

Odmlčím sa. ... Po chvíli poviem:
„No dobre. Budem premýšľať nahlas. Sľúbiš,
že keď budem mimo, nenecháš ma blúzniť?“

K. G. prikývne.

„Preberiem iba kandidátov, ktorí podľa samých seba
aj mňa majú aké-také vyhliadky na zvolenie.

PETER PELLEGRINI (1975)

Lákadlom pre terajšieho prezidenta bude šanca prezidentským double pridať na pažbu politických úspechov ďalší zárez. Aby bol jeho pokus úspešný, potrebuje podporu jedného z dvoch lídrov parlamentného pelotónu – SMER-SSD alebo PS. SMER zabral v roku 2024, zaberie aj v roku 2029? PS minulý rok nezabralo, prečo by malo zabrať o štyri roky? Rizikom tejto hry je, že z drahej nevesty sa môže stať emeritný politik.

IVAN KORČOK (1964)

Vo vzduchu stále visí jeho „To vám nezabudnem!“. V ceste výstupu na kariérny vrchol mu bude stáť vek. O štyri roky to už nebude ten krasoň ako minulý rok. A prekážkou bude – pre neho osobne, aj pre jeho politických investorov – tieň prehry z volieb 2024 a pachuť z jej nezvládnutia. Nikto nemá toľko peňazí, aby ich vyhadzoval von oknom stávkou na koňa so zhoršenou reputáciou a malou šancou na víťazstvo.

ZUZANA ČAPUTOVÁ (1973)

Teraz politicky hibernuje, no o štyri roky sa jej/sponzorov môže zmocniť pokušenie vrátiť sa na vrchol moci. Zvlášť, keď sa pre ňu do volieb 2029 nenájde atraktívnejšie miesto na politickom a spoločenskom výslní. Brzdiť ju bude obava z prehry a zo straty prestíže a trhovej hodnoty jej politickej značky. Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Čaro čistoty a neopozeranosti sa stratilo v kalnej vode jej prezidentskej politiky.

EDUARD CHMELÁR (1971)

Prezidentské voľby už zakúsil, vie, o čom sú. Historik. Homo politicus. Socialista. Pacifista. Abortista. Verejne vyhlásil, že riešiť sa má chudoba, nie kraviny ako potraty. Ostatné roky energicky rozširuje svoju fb-bublinu. Má bezmála stotisíc sledovateľov a ich počet rastie. Pohybuje sa v blízkosti lídrov politických strán koalície. Usiluje sa udržiavať si ich pozornosť a podporu. S lídrami opozície je na kordy. Chvíle, kedy sa mu darí (vplyvný poradca premiéra), strieda s neúspechmi (ohrdnutý ex-poradca). Jeho sizyfovským balvanom je sklon poučovať okolie z kazateľnice intelektuálskej nadradenosti a podchvíľou nadávať politickým protivníkom ako prascom do hrantu...“

„Skončil si?“ spýta sa K. G..

„Už len dve poznámky. Prví traja kandidáti podporujú riešenie vojny na Ukrajine vojenskou porážkou a ponížením Ruska na večné časy, štvrtý je za diplomaciu. Všetci štyria podporujú legálne potraty na požiadanie, teda zabíjanie prenatálnych detí do 12. týždňa tehotenstva,“ dopoviem.

„Hmmm... O kandidátoch uvažuješ obstojne,“ uznanlivo prikyvuje K. G., „lenže... Nevidím medzi nimi žiadneho čierneho koňa. Každý politický dostih má mať čierneho koňa. Ten otvára priestor pre spin doktorov, mágov marketingu a výrobcov víťazov a vládcov,“ pousmeje sa.

„Čierneho koňa?“ spozorniem. Horúčkovito premýšľam, kto
by v súťaži PREZIDENT 2029 mohol byť čiernym koňom.

„Jasné!“ začínam sa chytať.

„Kto v období 2014-2024 sedel v Grasalkovičovom paláci?
Kto investoval do mediálnej PR kampane Ivana Korčoka?
Kto ťažko niesol porážku svojho skoro-už-prezidenta?“

„Progresívci,“ odpovie na moje rečnícke otázky K. G..

„Áno! Čierny kôň teda sotva bude z inej než progresívnej stajne.
Aj keď jeho box nemusí byť pod jej strechou.“

„A aké by mal mať čierny kôň vlastnosti?“ zaujíma sa K. G..

„Mal by to byť ak nie krásavec, tak sympatický zrelý muž. Ideálne okolo 50-ky. Umelecká duša. K tomu úspešný profesionál. Výtvarník? Hudobník? Herec? Zároveň dlhodobo známy aktivista. A následne politik. Uveriteľný kandidát na prestížnu medzinárodnú cenu. A už pred voľbami nositeľ onej ceny. Ceny podobnej enviro-cene 2016, ktorú Goldman Foundation udelila vopred určenej prezidentke SR 2019. Potomok politickej elity z komunisticko-disidentsko-progresívneho prostredia...“

„Zadrž!“ skríkne K. G.. „Nieže vyslovíš jeho meno!
Budúcnosť by potom mohla zmeniť kurz.“

„Prepáč. Máš pravdu.
Už ani muk.“

Miro Ščibrany
OZ račan.sk