Prvým krokom je uznať právo obyvateľov mestských častí rozhodovať o rozvoji vlastného územia.
Viaceré mestské časti hlavného mesta čelia enormnému tlaku developerov a investorov, ktorí menia lesy, lúky, vinice a ornú pôdu na zóny bytovej výstavby, zahusťujú mestské časti a zvyšujú podlažnosť nad únosnú mieru a reálne potreby obyvateľov.
Neprimeraná výstavba má katastrofálne následky: ubúda voľný priestor a zeleň, zhoršuje sa dynamická aj statická doprava, strácajú sa historické objekty a charakteristické krajinotvorné prvky, rozpadáva a anonymizuje sa miestne spoločenstvo, klesá kvalita životného prostredia.
Obyvatelia Rače, Karlovej Vsi, Dúbravky, Rusoviec, Podunajských Biskupíc, Čunova sa nezmyselnej devastácii svojich území bránia. Oporu hľadajú u miestnych poslancov a starostov, no tí tvrdia, že ich možnosti brániť záujmy mestskej časti sú mizivé, že aj keď odborné útvary MÚ a miestni poslanci urbanistické štúdie investorov zamietnu, mestskí poslanci ich rozhodnutie môžu trojpätinovou väčšinou prevalcovať...
Je to naozaj tak? znela otázka nezávislému odborníkovi na stavebné právo Ing. Vladimírovi Dullovi, členovi ZOMOS. Tu je jeho odpoveď:
„Možnosť prehlasovať stanovisko MZ alebo starostu MČ poslancami MsZ pripúšťa §8 ods. 4 štatútu hlavného mesta:
Ak je stanovisko miestneho zastupiteľstva alebo starostu dotknutej mestskej časti rozdielne od navrhovaného uznesenia mestského zastupiteľstva alebo prerokovaného materiálu, je na prijatie uznesenia mestského zastupiteľstva v tejto veci potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov mestského zastupiteľstva.
Tento odsek sa využíva pri rozhodovaní o majetku a majetkových právach mesta, kedy sa predpokladá a vyžaduje súčinnosť resp. dvojstupňové rozhodovanie, pričom rozhodovanie MsZ je inštančne konečné. Pri prerokovávaní a schvaľovaní urbanistických štúdií by sa §8 vôbec nemal aplikovať, lebo záväzné zadanie UŠ má právo schvaľovať vždy IBA JEDEN orgán územného plánovania a tomu MUSÍ ZOSTAŤ aj právo rozhodovať o schválení. V územnom plánovaní majú hlavné mesto a mestské časti zákonom rozdelené pôsobnosti a jeden subjekt druhému nemôže meniť rozhodnutia.“
Záver:
O územnom rozvoji mestských častí MÔŽU a MUSIA rozhodovať ich obyvatelia a miestni poslanci, mestskí by mali ich vôľu ctiť! Konanie mestských poslancov proti oprávneným záujmom mestských častí, po stáročia a ešte donedávna samostatných obcí, približuje dobu, kedy si ich obyvatelia položia otázky:
Prečo štatút hlavného mesta nerešpektuje princípy decentralizácie a subsidiarity a nezaručuje nám právo na rozhodovanie o rozvoji vlastného územia? Za akých podmienok je ešte v našom záujme zostať súčasťou hlavného mesta?
Odpovede hlavné mesto asi nepotešia.
Súvisiace články:
Europska charta miestnej samospravy, ktoru Slovensko v plnom rozsahu ratifikovalo, jasne stanovuje, ze miestne orgány maju v medziach zákona spravovať a riadiť podstatnú časť verejných záležitostí v rámci svojej zodpovednosti a v záujme miestneho obyvateľstva (čl. 3 ods. 1)
OdpovedaťOdstrániťa v clanku 4 ods. 3
"Vo všeobecnosti správu verejných vecí vykonávajú prednostne tie orgány, ktoré sú k občanovi najbližšie."
... Európska charta miestnej samosprávy - link:
OdpovedaťOdstrániťhttp://files.racan.sk/downloads/Europska-charta-miestnej-samospravy.pdf
V Krasňanoch, ktoré sú súčasťou Rače, sa s týmto problémom v poslednom čase stretávame, podpisujeme petície, čakáme riešenie a dostávame odpoveď:nedá sa, lebo mestskí poslanci...
OdpovedaťOdstrániťTreba s tým dačo robiť!!!
Súhlasím. Mestská časť Rača má v MsZ dvoch poslancov - zo 45 (ani nie 5 percent!). Menšie mestské časti sú na tom ešte horšie. Dôsledok: proti zákulisným dohodám a politickým barterom mestských poslancov sme úplne bezbranní.
OdpovedaťOdstrániťSom skeptický voči tvrdeniam v článku, že občania sa bránia voči devastácii svojich území. Ak budeme hovoriť o parčíku za konkrétnym domom tak áno, obyvatelia toho domu sa logicky bránia. Ale to je málo vody na mlyn. Územie je potrebné vnímať v širšom kontexte, každý zásah môže znamenať precedens do budúcna . Svetlými výnimkami sú snáď petície týkajúce sa Rosso či plánovaného bludu na Hagarovej. Ešte ku Krasňanom -zaujímalo by ma napríklad, koľko tunajších obyvateľov vôbec pozná kolorit vinohradov nad sídliskom, byť i tých zanedbaných. Žiť tak v inom štáte, verím že mesto by takúto oblasť dokázalo vysporiadať a využiť vo všeobecný prospech. Súdiac podľa počtu áut ktoré posledné mesiace brázdia vinice aj naše mesto si zrejme potenciál tejto oblasti uvedomuje. Uvidíme čo prinesie nový UP, viď napr. http://bratislava.sme.sk/c/6827637/bratislavski-poslanci-schvalili-rozsah-zmien-uzemneho-planu.html.
OdpovedaťOdstrániťMichal
Michal, v článku netvrdím, že občania sa bránia voči devastácii svojich území tak dobre, že lepšie to už ani nejde :). Pre mňa je ale dôležitejšie to, že sa niektorí bránia, než to, že mnohí ostávajú bokom. Skepsa nič nerieši, treba hľadať cestu k prebudeniu nášho záujmu o ochranu hodnôt spoločenstiev, v ktorých žijeme - historických, kultúrnych, hmotných, životného prostredia...
OdpovedaťOdstrániťZastaviť vystavba v Rači sa da jednoducho. Treba vyhodiť na ulicu Jonu. Nažierajuceho sa z naších daní na vymyslenej funkcii tzv. asistent starostu. Ked Pilinsky nezvláda tuto funkciu (čo je v Rači už všeobecne známe) mal by okamžite odstupit. A ako čarovnym prutikom by sa výstavba zastavila. Snad už pre Boha nik neverí rečiam o dakej strane zelených. To si,len developeri dali zelený kabát,čomu nasvedčuje ich činnost v Rači.
OdpovedaťOdstrániťMartin Jóna ako sponzor Strany zelených, majiteľ spravodaja Račan a šedá eminencia či bábkoherec miestneho úradu je síce dôležitá súčasť developerskej lobby v Rači, ale nemyslím si, že je jej uholným kameňom.
OdpovedaťOdstrániť