Zlatokopi v samospráve

„Mám pocit, že na Slovensku sa k moci dostávajú vplyvní ľudia, ktorí ju chcú využiť vo svoj prospech, hlavne na samosprávnej úrovni,“ povedal Viktor Nižňanský, autor decentralizácie verejnej správy v SR.

V rozhovore pre „Fair-play v Rači“ 2008/1 ďalej povedal: „Samospráva, to nie sú len volené orgány. Samospráva, to sú občania.“ Obciam a mestám samospráva priniesla rozsiahle kompetencie aj veľké peniaze. Dobre funguje tam, kde občania nečakajú, o čom rozhodne starosta a zastupiteľstvo, tam, kde je verejná kontrola a diskusia o problémoch mesta/obce. Úskalím samosprávy je pasivita občanov a bočné úmysly ľudí. Tragédiou sú ľudia, ktorí chcú v (komunálnej) politike zarobiť.

Politológ Ivan Rončák v eseji Štyri mýty komunálnej politiky pripisuje veľkú časť viny za nie najlepšie fungovanie komunálnej politiky nám voličom a našim štyrom mýtom:

„Dobrý poslanec je ten, ktorý sa stará.“

Ako voliči oceňujeme, keď poslanec rieši neporiadok v obci, no nevadí nám, že nerozumie rozpočtu, nechápe, na čo sú pravidlá prideľovania obecných bytov, zíva pri debatách o predaji obecného majetku, nevie posúdiť výhodnosť ani riziká úveru...

„Dobrý starosta je ten, ktorý pre obec vybaví.“

Nevadí nám klientelizmus a kupovanie si politického vplyvu súdkom vína, lacným pozemkom či inou „pozornosťou“. Starosta, ktorý sa snaží získať peniaze dobrými nápadmi a projektmi vo férovej súťaži, a preto nič nevybaví, je pre nás neschopný babrák. Nič nevybavil, nie je dôvod ho voliť.

„Politická príslušnosť v miestnej politike nehrá úlohu.“

Divoké koalície v komunálnych voľbách nám nie sú podozrivé. Uniká nám, že ich putom nemusí byť pragmatický pohľad na komunálne problémy, ale záujem partají spoločne rozkrádať obecný majetok.

„Dobrý človek = dobrý poslanec.“

Za poslancov radi volíme ľudí, ktorí chcú byť a sú s každým zadobre. Naopak, ak poslanec stúpi na otlak miestnemu mafiánskemu bratstvu, vďaky sa od nás nedočká. Viac ho voliť nebudeme, lebo ako môže byť dobrý človek, keď všetko len kritizuje, do všetkého len rýpe? Fuj!

Listujem v dlhom zozname kandidátov na poslancov a starostov v Rači a žiada sa mi k mýtom Ivana Rončáka pridať piaty mýtus:

„Šikovný podnikateľ/manažér = dobrý poslanec/starosta.“

Neznesiteľne ľahko predpokladáme, že aj šikovný podnikateľ/manažér s rozvetvenými obchodnými kontaktmi a záujmami v obci sa o post poslanca/starostu uchádza výlučne kvôli blahu obce a občanov.

Málokomu zíde na um, že dôvodom môže byť (aj) prístup k interným informáciám, výhodný prenájom priestorov, záujem o kúpu obecného majetku, vplyv na územné plánovanie a rozhodovanie stavebného úradu, získanie zmluvy na dodávky stravy do školských jedální a tepla do školských zariadení, presadenie dodávok služieb a stavebných prác pre svoje firmy, vybavenie výhod pre rodinu, priateľov, známych... A ak to niektorým z nás na um zíde, zväčša nám to nevadí. A nevadí nám ani to, keď nami zvolení poslanci či starosta do funkcií na miestnom úrade dosadia svojich priateľov a spolustraníkov, ani keď sponzorom svojej volebnej kampane na mieru ušijú zbytočnú funkciu platenú z verejných peňazí...

Zo zoznamu poslancov a starostov zvolených v Rači za posledných desať rokov vidno, že nám chýba citlivosť na konflikt záujmov a na riziká zneužívania verejných zdrojov. Verejné zdroje zverujeme ľuďom, o ktorých nevieme SKORO NIČ a ktorým by sme z vlastných peňazí nedali do rúk ani deravý groš. Z obecného sa u nás vždy ľahko rozdávalo aj kradlo. Tak to vždy bolo a tak to vždy bude, myslí si väčšina z nás a s prevahou skúsenejších a múdrejších blahosklonne sledujeme pechorenie zopár bojovne naladených exotov, čo sa s tým nechcú a nevedia zmieriť.

Na Slovensku a v Rači je to tak.

Amen(?).