HLÁSENIE. K vládnej kríze-agónii. A jej aktérom.

S osobitným zreteľom na Zuzanu Čaputovú a Igora Matoviča.

 

Za socíku všetci vedeli, ako má tá či oná hviezda futbalu/hokeja zahrať v tej či onej chvíli. Dnes všetci – občania, novinári, mafiáni, ministri, poradcovia, prezidentka – vedia, kedy je vládna kríza. Kedy agónia. Že krízu/agóniu spôsobuje výlučne premiér. A ako má ďalej konať. A kedy odstúpiť.

 

 

Koniec-koncov, prečo nie?

 

Problém začína, keď médiá a politické figúrky rozdúchajú hystériu. A presne toto sa udialo. A deje. V takejto dobe stojí za to si všímať nielen konanie kritizovaného premiéra, ale aj to, kto kritizuje. Kedy a za čo. A s akou mierou oprávnenosti. A hlavne: aké má osobné, skupinové a stranícke záujmy. A aké ciele.

 

Móresy Igora Matoviča majú ďaleko od dokonalosti. Veď si ich ukoval v 10-ročnom súboji s hydrou, ktorej slúžil Róbert Fico. A zotrvačnosťou a môžbyť tiež osobnostným sklonom ich používa naďalej. Hoc v súboji s koaličnými kohútmi a slie... jastrabkami, keď mu klovú oči. A keď usúdi, že treba, rozdá si to bárs s prezidentkou.

 

Popravde, nedbal by som mať usmievavého a nekonfliktného premiéra typu Macron. Lenže kde takého vziať? A ďalej: naozaj vytvára konflikty len Igor Matovič svojím osobitým poňatím politiky? Nie je holým faktom, že mnohé šarvátky si ho cielene vyhľadávajú? A že za nimi skoro vždy stojí niekto, kto sleduje osobný / skupinový / stranícky benefit?

 

Dajme bokom Pellegriniho a Fica – tí sú jasní.
Aj Sulíka, Remišovú, Kolíkovú...
tí sú jasní tiež.

 

A všimnime si konanie prezidentky.
Ono také jasné nie je.

 

Priaznivci Zuzany Čaputovej majú sklon slepo dôverovať jej krokom a jej politickej nezištnosti. Radi zabúdajú, odkiaľ vzišla a kam sa vráti. A uniká im, že popri záujmoch Slovenska môže mať aj svoje záujmy. Osobné aj stranícke. Ten, kto chce, si v kľúčových chvíľach nemôže nevšimnúť, že koná (aj) v záujme PS, sponzorov prezidentskej kampane, svojej politickej budúcnosti... Skrátka: že sa nespráva nestranne a nadstranícky.

 

Prezidentka sa v kritických chvíľach správa
ako Zuzana Čaputová, ktorú

 

• dostali do paláca peniaze investorov, a tí majú svoje očakávania,
• čaká ďalšia politická kariéra po opustení úradu.

 

Poradcovia prezidentky si dávajú záležať, aby jej kroky vyznievali štátnicky a chrumkavo.
A aby z nich nepresiakli iné motivácie. Lenže šidlo sa z vreca vždy vykľuje.

 

 

Zásadný rozdiel medzi Igorom Matovičom a
Zuzanou Čaputovou vidím v tom, že

 

• Igor Matovič je (politický) selfmademan a konzervatívny antisystémový politik
• Zuzana Čaputová je konformný a poslušný výtvor finančných a mediálnych podporovateľov.
A reprezentant nastupujúceho progresívneho prúdu.

 

Netrúfam si odhadnúť prínos Igora Matoviča a Zuzany Čaputovej pre budúcu slovenskú politiku a spoločnosť. No doterajší prínos Igora Matoviča spočívajúci v odstavení Róberta Fica od válovu – myslím si – vysoko prevyšuje benefity z doterajšieho pôsobenia Zuzany Čaputovej vo verejnom priestore.

 

Politikov nemáme povinnosť milovať –
politikov máme právo kriticky
hodnotiť.

 

Skúsme to robiť racionálne. Nie hadím mozgom. A hlavne nie ako jediní naslovovzatí znalci
duševného zdravia a schopností Igora Matoviča.

 

KONIEC HLÁSENIA

 

 

Miro Ščibrany

OZ račan.sk