Tréner mi ponoril hlavu. Aha, takto!

Piatok, pol tretej. Škôlka na Riazanskej.
Dedo prišiel pre včielku Sašku (5r 9m).

Saške dnes prezliekanie trvá dlhšie ako zvyčajne.
Akoby ani nebola včielka, ale lenivý trúdik.
Jedným slovom, šuchce sa.

Dedovo súrenie je márne.

Saška si neustále na čosi sťažuje. Že nemá náladu. Že je nervózna.
Že prečo si má ZASE obliekať otepľovačky?!

„Sukienku ti dám do batôžka?“ pýta sa dedo.
„A kam inam?“ odvrkne Saška.

„Takto sa na mňa prosím neosopuj,“ ohradí sa dedo zmierlivo.
Saška sa zháči. „Mamine o tom nepovedz! Ani babi Hanke!“.

„Komu čo poviem si rozhodnem sám,“ nepodlieha dedo nátlaku.
„Keď nepovieš, už sa na teba neosopím,“ vyjednáva vnučka.
„Osopovať by si sa nemala na nikoho. A nie preto, že ho niečím podplatíš,
ale preto, že milé a ohľaduplné dievčatká ako ty to nerobia,“ namietne dedo.

Naveľa-naveľa sa Saška prezlečie.
A vyrazia sdedom pre Vikinku.

Cestou Sašku mrzutosť neopúšťa.
Odmieta dedovi podať rúčku.
A vlečie sa ako slimáčik.

Sťažuje si, že ju bolia nohy. A že jej určite odpadnú.

„Neboj sa. Dám pozor. Keď ti odpadnú, uložím ich do batôžka.
A keď si doma oddýchneš, maminka ti ich priloží
a ony zase prirastú.“

„Nieee, dedo! To sa len tak hovorí!“

Dedo pridá do kroku. V nádeji, že ho Saška bude nasledovať. Keď sa obzrie a vidí,
že Saška kusisko zaostáva, stratí trpezlivosť. „Ideme späť do škôlky,“ rozhodne.

„Prečo?“ zbystrí vnučka pozornosť.

„Lebo mi v škôlke namiesto našej Sašky asi dali
nejakú inú včielku. Idem ju vymeniť za Sašku.“

„NIEEE, dedo, JA SOM vaša Saška!“

Drobnou rúčkou vkĺzne do dedovej veľkej dlane.
Zrýchli krok. A rozhovorí sa.

„Dnes nás na korčuľku učili korčuľovať na jednej nohe a druhou sa odrážať,“ ukazuje ako.
„Naša trénerka je k nám dobrá. Keď sme unavené, dovolí nám oddychovať.“

To jej pripomenie zážitok z leta.
Zvraští čielko.

„Tréner na plaveckom mne aj Dominike ponoril hlavu. Aha, takto.“
Chytí si dlaňou zátylok, predkloní sa a ponorí hlavu. Úkon opisuje a ukazuje viackrát.
„Dominika sa nestihla nadýchnuť. A napila sa vody z bazéna.“

„Povedali ste o tom rodičom?“ zaujíma sa dedo. „Aby trénerovi
povedali, že ponárať vám takto hlavu nemá a nesmie?“

Saška sa rozpamätúva. Nevie naisto.
„Povedali. Rodičia to asi nepočuli.“

„Dobre, že ste povedali. Takéto veci vždy povedz. Najlepšie rodičom.
Alebo babi Hanke a Macke. Alebo mne.
Zastaneme sa ťa.“

„Dobre,“ prikývne Saška. Čielko sa jej rozjasní.
Zabúda na únavu. A že jej nôžky
šli už-už odpadnúť.