Emeritný
premiér Dzurinda dláždi Slovensku cestu do vojny s Ruskom.
NATO a Rusko po
roku 1990
V roku
1990
Michail Gorbačov, líder Sovietskeho zväzu, súhlasil so zjednotením Nemecka
a včlenením NDR do NATO. 1. júla 1991 zanikla Varšavská zmluva.
21. decembra 1991 zanikol Sovietsky
zväz a tým aj bipolárny svet. Skončila studená vojna. Vznikol unipolárny
svet s USA ako jedinou dominantnou veľmocou. V roku 1999, za
ruského prezidenta Borisa Jeľcina, sa NATO rozšírilo o Poľsko, Maďarsko
a Česko. Post-mečiarovské Slovensko sa pod ochranný dáždnik NATO
nezmestilo. Premiér Mikuláš Dzurinda ho tam doviedol v roku 2004, kedy
už bol prezidentom Ruska Vladimír Putin.
V roku
2008
USA ponúkli vstup do Aliancie Gruzínsku a Ukrajine. Krajinám, kde farebné
revolúcie (ružová a žltá) v rokoch 2003-2006 zvrhli autoritárske
režimy. Ruky, hlavy a doláre k dielu priložili slovenskí proti-mečiarovskí
aktivisti Pavol Demeš a Balázs Jarábik (OK’98), srbskí proti-miloševičovskí
aktivisti (Otpor) a US-nadácie (National Democratic Institute, Open
Society Fund). Proti zámeru začleniť Gruzínsko a Ukrajinu do NATO namietal
Vladimír Putin. Varoval, že Rusko vníma takéto rozšírenie ako ohrozenie
národnej bezpečnosti a ako neprekročiteľnú najčervenšiu z červených čiar. Prezidenti
USA signály Ruska prehliadali a NATO sa v roku 2009 rozšírilo o Albánsko
a Chorvátsko.