10. 5. 2020

HRA O DIEŤA. Cirkev. Lenin. Potraty.

Stručný historický exkurz do témy prípustnosti potratov v našom kultúrnom priestore. Vývoj právneho stavu a filozofických argumentov, ktoré mu kliesnili cestu.
 
1. POTRATY V STAROVEKU
Starovekí Gréci a Rimania sa na potraty, antikoncepciu či zabíjanie novorodencov pozerali takmer výlučne prakticky. Riešili nimi populačnú politiku, práva patriarchu, obmedzovanie mimomanželského sexu žien a i..
 
1.1 STAROVEKÉ FILOZOFICKÉ ŠKOLY
Nad právom o prípustnosti potratov visela filozofická otázka:
Kedy sa stáva človek človekom?
 
(1) Platón (428-347 pred n. l.) vedený starosťou o blaho štátu navrhoval
segregovať deti „dobrých rodičov“ a „defektné deti“ vychovávať mimo mesta,
povinne potratiť deti narodené matkám po štyridsiatke kvôli predpokladu, že budú spoločnosti na ťarchu.
 
(2) Aristoteles (384-322 pred n. l.) problém riešil prírodovedeckými analógiami zo zvieracej ríše. Rozvinul teóriu o postupnom nadobúdaní duše. Plod nadobúda najskôr rastlinnú, neskôr zvieraciu a napokon ľudskú dušuu mužov v 40. deň, u žien v 90. deň po počatí. Hladinu populácie navrhoval udržiavať namiesto zabíjania novorodencov potratmi „predtým, ako do nich vstúpi život“, a zákazom po vstúpení.
 
Platón a Aristoteles (v strede)

(3) Zénón z Kitia (334-262 pred n. l.), zakladateľ filozofie osobnej etiky – stoicizmu. Stoici sa stali najvplyvnejšou filozofickou školou v antickom Ríme. Verili, že plod je súčasťou tela ženy a že duša vstupuje do tela pri prvom nadýchnutí. Nenarodené dieťa (nascitur) nebolo ľudskou bytosťou. Potraty boli z definície prípustné.
 
Zénón z Kitia

Všetky tri filozofické školy ovplyvnili myslenie smerom k akceptácii potratov
(úplnej alebo čiastočnej). Na dieťa pozerajú ako na predmet
• právom chránených vzťahov,
• reprodukčnej politiky štátu.
 
1.2 STAROVEKÉ PRÁVO A POTRATY
Potraty boli vo všeobecnosti povolené. Právo ich niekedy pokladalo za žiaduce. Potraty kriminalizovalo, keď narušovali otcovské práva k dieťaťu, majetkové práva majiteľa otrokyne a pod..
 
Marcus Tullius Cicero (106-43 pred n. l.) v jednom prípade označil za prvotne poškodeného kriminálnym činom potratu otca dieťaťa, keďže hanebné konanie manželky zmarilo jeho plány a nádeje. Ďalšími poškodenými boli rodina otca, ktorá prišla o člena, a Rímska republika, lebo prišla o občana. Na dieťa sa nazeralo ako na predmet (aj keď cenný), ktorý matka svojím konaním „zničila“. Odsúdenie ženy na smrť Cicero pokladal za spravodlivé. Spod zdanlivo morálneho stanoviska presvitá úžitkovosť.
 
Mladý Cicero

V iných prípadoch právo potraty tolerovalo alebo predpisovalo. Podľa Zákona XII. tabúľ z roku 450 pred n. l. znetvorený novorodenec má byť usmrtený. Ten istý zákon otcovi dieťaťa (páter familias) povoľoval zabiť každé novonarodené dieťa. Dieťa nadobúdalo právny status až po jeho uznaní pátrom familias.
 
Právo pátra familias voľne nakladať so svojimi deťmi bolo postupne obmedzované. Cisár Augustus na prelome letopočtov dvomi ediktami, ktorými chcel podporiť rast Rímskej ríše, potraty a infanticídu obmedzil, hoci úplne nezakázal. Potraty boli zakázané (kriminalizované) až na prelome 2. a 3. storočia. Mali chrániť otcovské práva a riešiť porušenie povinností manželky. Potrat sa trestal vyhnanstvom.
 
V Ríme boli názory popredných právnikov platným právom. Dvaja z nich rozdielne riešili otázku, či nenarodené dieťa je alebo nie je človekom:
(1) Papinianus bol presvedčený, že nenarodené dieťa nie je človekom.
(2) Paulus tvrdil, že kto je v lone matky, chráni sa tak, ako keby už bol na svete.
 
 
2. POTRATY V STREDOVEKEJ KRESŤANSKEJ EURÓPE
Stredoveké kresťanstvo učením o morálke prinieslo v otázke potratov zmenu myslenia a práva. Veľký dôraz kládlo na ľudskú dôstojnosť. Pri odsúdení potratov zohralo svoju rolu učenie cirkvi o nesmrteľnosti ľudskej duše a o potrebe očistiť dušu dieťaťa od dedičného hriechu sviatosťou krstu. Potrat bol vnímaný ako ohrozenie spasenia duše dieťaťa.
 
2.1 UČENIE CIRKEVNÝCH OTCOV
Tertullian (160-240) tvrdil, že život dieťaťa začína počatím.
Sv. Hieronym (347-420) odsudzoval potrat ako vraždu nevinného dieťaťa.
Sv. Ján Chryzostom (349-407) považoval potrat za zvrátenú vraždu.
 
Sv. Augustín z Hippa (354-430) vyjadril presvedčenie, že pri Božom súde Boh počatému a nenarodenému dieťaťu udelí Božiu milosť. Prevzal Aristotelovu náuku o „postupnom nadobúdaní duše“. V zhode s Aristotelom za okamih nadobudnutia duše považoval u chlapcov 40. a u dievčat 80. deň po počatí.
(*) Potrat pred „nadobudnutím duše“ plodu posudzoval ako závažný hriech.
(*) Potrat po „nadobudnutí duše“ pokladal za morálne rovný vražde.
 
Sv. Augustín

Sv. Fulgentius z Ruspe (468-533) odsudzoval aj potrat zachraňujúci život matky.
 
Sv. Tomáš Akvinský (1225-1274) považoval potrat za ťažký hriech bez ohľadu na dobu vykonania. Zabitím človeka bol až po oživení plodu dušou.
 
2.2 STREDOVEKÉ PRÁVO O POTRATOCH
• Prvý kánonický list sv. Bazila Veľkého (330-379) udeľuje za potrat trest 10 rokov „pôstu“.
Penitenciár Bédu Ctihodného (prvá pol. 8. stor.) rozlišuje hranicu 40 dní po počatí:
(*) ak matka spácha potrat pred 40. dňom, má konať pokánie jeden rok,
(*) ak potrat vykoná po 40. dni, dostane trest ako za vraždu – pokánie v dĺžke 7,5 roka.
Béda rozlišoval, či sa potratu dopustí
(*) chudobná žena vo veľkej tiesni, alebo
(*) prostitútka s cieľom ďalej páchať svoje hanebnosti.
 
Graciánov dekrét (12. stor.) bol v otázke vzniku človeka ovplyvnený Aristotelom a Augustínom. V morálnej rovine potraty zakazoval. Za „oživenie“ nesmrteľnou dušou pokladal prvý pohyb plodu a potrat po oživení za rovnocenný s vraždou.
Pápež Sixtus V. v roku 1588 bulou zakázal pod trestom exkomunikácie všetky potraty bez ohľadu na štádium tehotenstva.
Pápež Gregor XIV. v roku 1591 bulu upravil a trest exkomunikácie vztiahol len na potraty po „vivifikácii“ plodu.
Pápež Pius IX. v roku 1869 pod vplyvom poznatkov prírodných vied odstránil z kánonického práva hranicu 40. dňa a dovtedy platné cirkevné tresty uvalil na všetky potraty. Odvtedy kánonické právo potraty zakazuje bez ohľadu na štádium tehotenstva.
 
Pápež Pius IX.

 
3. POTRATY V NOVOVEKU A MODERNEJ DOBE
V stredoveku cirkevné a svetské právo nazeralo na potraty takmer zhodne.
 
Situáciu zmenila reformácia. Časť obyvateľstva prestala podliehať jurisdikcii cirkevných (katolíckych) súdov a časť nepodliehala žiadnej cirkevnej moci. V 19. storočí vznikajú iniciatívy za kriminalizovanie potratov s cieľom znížiť vysokú úmrtnosť žien pri potrate a zabrániť zabíjaniu detí pred narodením. V 20. storočí sa verejná mienka začala otáčať pod vplyvom pro-choice skupín a ohrozovania zdravia žien nelegálnymi neodbornými potratmi.
 
Sovietsky zväz ako prvý štát legalizoval v roku 1920 potraty bez akýchkoľvek obmedzení z hľadiska času alebo dôvodov. Stalin v roku 1936 potraty zakázal, aby podporil populačný rast. V roku 1955 boli potraty na požiadanie ženy opäť povolené. K sovietskej právnej úprave sa postupne približovali satelitné štáty vrátane ČSR.
 
Vladimír I. Lenin

Protipotratová legislatíva sa uvoľňovala aj mimo sovietskeho priestoru.
Po II. svetovej vojne legalizovali potraty ďalšie krajiny, USA až v roku 1973,
po rozhodnutí Najvyššieho súdu v spore Roe vs Wade.
 
Stav potratovej legislatívy v roku 2014:
 
(A) 5 krajín potraty zakazuje úplne (Vatikán, Malta, Dominikánska republika, El Salvador, Nikaragua),
(B) 50 štátov potrat povoľuje len za účelom záchrany života matky,
(C) 81 krajín potrat povoľuje za účelom záchrany života matky a z taxatívne vymenovaných dôvodov,
(D) 60 štátov potrat povoľuje na žiadosť ženy (v rôznom štádiu tehotenstva).
 
Stav potratovej legislatívy v roku 2014

 
ZHRNUTIE
 
O podobe práva rozhodovali filozofické a náboženské náhľady v danom období.
Kľúčovou bola vždy otázka, kedy sa stáva človek človekom.
 
(1) V staroveku panovala zhoda, že počaté dieťa do určitého momentu nie je človekom.
Právo sa k potratom stavalo benevolentne.
(2) V stredoveku panoval konsenzus, že potrat je veľmi nemorálny čin, lebo ničí ľudský život. 
Spor sa viedol o prísnosť trestov.
(3) V novoveku sa cirkev priklonila k úplnému zákazu potratov od momentu počatia.
Moderná diskusia sa vedie vo sfére ľudských práv. Konsenzus je len v tom,
že je morálne aj právne neprípustné zabíjať novorodencov.
V otázke potratov zhoda nepanuje.
 
PRO-LIFE skupiny a cirkev považujú počatie za vznik života a nutnosti jeho ochrany.
PRO-CHOICE skupiny presadzujú právo tehotnej ženy na súkromie a slobodu rozhodovať o vlastnom tele.
 
 
ZÁVER
 
ĽUDSKÉ PRÁVA sa dnes odvíjajú od ľudskej dôstojnosti.
 
Odporcovia potratov argumentujú, že právo na život je „iniciačné“ – podstatnejšie
ako ostatné práva a slobody a nemá byť „pomerované“ s iným právom.
Je jasné, že v najbližších rokoch ku konsenzu nedôjde.
 
Právo bude musieť reflektovať názory oboch skupín a pretaviť ich do svojho obsahu 
podľa proporcie, v ktorej sú zastúpené v spoločnosti.
 
 
skrátil a mierne doplnil + pridal prílohu Miro Ščibrany
OZ račan.sk
 
 
Zdroj:
 
 
 
Súvisiace články:
 


 
 
PRÍLOHA


Zdroj: Global Abortion Policies 2017 (pre väčšinu krajín).

 
Vysvetlivky:
 
PRÁVNE PODMIENKY ABORTU
Rok 2017, 193 krajín
 
(1) Abort je považovaný za nezákonný, s výnimkou:
• V Kamerune je podľa trestného zákonníka povolený, ak sa „preukázal ako nevyhnutný na záchranu matky pred vážnym ohrozením jej zdravia“. Je klasifikovaný iba ako „na záchranu života ženy“.
• Na Komoroch sú aborty povolené z veľmi vážnych lekárskych dôvodov, ktoré písomne uznajú najmenej dvaja lekári.
• V Džibuti sa prerušenie tehotenstva lekárom z terapeutického dôvodu v súlade so zákonom o verejnom zdraví nepovažuje za abort.
• V Konžskej demokratickej republike je abort zakázaný trestným zákonníkom. Jeho legitímnosť vo výnimočných prípadoch - keď je život matky vážne ohrozený a terapeutické aborty sa javia ako jediný spôsob, ako ju zachrániť - je vecou prebiehajúcej diskusie.
• Na Madagaskare je na štáte, aby zabezpečil dostupnosť špecializovaných a vysokokvalitných zdravotníckych služieb prístupných ženám, ktoré majú komplikácie spojené s tehotenstvom, po pôrode a po narodení, ako aj s abortom.
(2) Pojem „život“ sa nespomína, iba „zdravie“.
(3) V týchto krajinách sa môžu uplatňovať harmonizované etické kódexy a praktiky pre lekárov a zubných lekárov ECOWAS (2013), ktoré vymedzujú všeobecné povinnosti lekárov (nepovažujú sa však za oficiálny vládny dokument). Uvádza sa v ňom, že „dobrovoľné prerušenie tehotenstva sa nemôže vykonávať, pokiaľ zákon neustanovuje inak“. V časti týkajúcej sa povinností lekárov voči pacientom sa však v článku 141 kódexu uvádza, že „terapeutické aborty sa môžu vykonať, ak je zásah jediným prostriedkom na záchranu života matky“.
(4) V Mexiku má každý štát svoje vlastné právne predpisy. Jediným prípadom, pre ktorý je abort zákonný vo všetkých štátoch, je znásilnenie. V Mexico City je povolený bez obmedzenia.
(5) Austrália je federálna krajina, v ktorej má každý štát svoje vlastné právne predpisy. Vo väčšine prípadov je abort povolený na požiadanie.
(6) V Čile bol v auguste 2017 prijatý zákon, ktorý povoľuje abort z troch dôvodov - pri záchrane života, pri znásilnení a poškodení plodu.
 
POZNÁMKA
Prípady povoleného abortu:
• R - znásilnenie,
• I - incest,
• FI - poškodenie plodu,
• D - pre ženy s mentálnym postihnutím.
 
Zdroj: Globálne politiky abortu 2017 (pre väčšinu krajín)
Pre krajiny označené znakom "*": Center for Reproductive Rights
 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára