Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

Vzdáva sa občan tým, že zvolí poslancov a starostu, svojej účasti na rozhodovaní o veciach obce?


Úskalím samosprávy je pasivita občanov a bočné úmysly ľudí, ktorí chcú v politike zarobiť, povedal pred časom Viktor Nižňanský. Pred rokom som si položil otázku, či táto „diagnóza“ stále platí. Dnes, po roku sledovania miestnej samosprávy očami obyvateľa bez politických ambícií, no s predstavou, ako má vyzerať dobrá správa vecí verejných, ponúkam do verejného diskurzu svoje postrehy a čiastkové závery.

prvé rokovanie miestneho zastupiteľstva (MZ), ktorého som sa zúčastnil v júni 2012, prinieslo ťaživé zážitky: 1) pre občanov boli v zasadačke vyhradené dva-tri rady stoličiek za chrbtami poslancov MZ a zamestnancov MÚ - nič nemohlo občanom výrečnejšie ukázať, kde je v hre na samosprávu ich miesto, 2) kým poslanci MZ a zamestnanci MÚ mali pripravené svačinky, kávu a minerálky, občanom nikto nepodal ani pohár vody, 3) väčšina bodov programu bola bez diskusie - poslanci po krátkom odôvodnení rovno hlasovali, 4) občan sa k bodom rokovania mohol vyjadriť až po súhlase poslancov hlasovaním - táto ponižujúca demonštrácia moci sa opakovala pred každým príspevkom občana do diskusie!, 5) stalo sa, že starosta a vicestarosta „nedovideli“ na koniec zasadačky na hlásiaceho sa obyvateľa a uzavreli diskusiu bez udelenia slova občanovi - dodatočné protesty raz boli a raz neboli vypočuté...

Po dvoch-troch zastupiteľstvách mi došlo, že 1) starosta, úradníci MÚ a poslanci MZ (až na výnimky) berú občana ako bezvýznamného pešiaka na šachovnici samosprávy, zbytočne predlžujúceho rozohranú hru, 2) ideálny občan na MZ je žiadny občan, tak prečo ho povzbudzovať k účasti úctou, pohodlím a občerstvením? 3) na rokovaní MZ sa diskusia neočakáva - poslanci všetko preberajú a dohadujú za zatvorenými dverami komisií MZ a na stretnutí so starostom deň pred rokovaním, 4) právo hlasovať o udelení slova občanovi si poslanci zakotvili v „Rokovacom poriadku“, 5) ochota vidieť zdvihnutú ruku občana hlásiaceho sa o slovo býva nepriamo úmerná záujmu starostu, vicestarostu a prednostky neohrozovať diskusiou záležitosti, na ktorých schválení im zvlášť záleží.

Program rokovania MZ určuje a pripravuje starosta s prednostkou a pracovníkmi MÚ. Poslanci a občania ho spoznajú len 4 - 5 dní pred MZ, kedy sa podklady objavia na stránke mestskej časti (MČ) a kedy je už všetko prakticky rozhodnuté. Pred zverejnením podkladov čo-to o vecnej stránke prerokovávaných záležitostí vedia len členovia niektorých komisií MZ - aj to len vtedy, ak ich starosta do komisií predloží.

Rokovania komisií MZ sa konajú s vylúčením verejnosti. Občan sa ich môže zúčastniť len vtedy, keď o to požiada, svoju účasť zdôvodní a členovia komisie ju schvália. Zostať na rokovaní komisie občan môže len po dobu nevyhnutnú na predloženie svojej záležitosti, potom sa musí pobrať kade ľahšie - kam by sme došli, keby hocijaký pobehaj nakúkal komisii do hrncov?

Hmlisté tušenie, že v samospráve by mali byť pre obyvateľov informácie dostupnejšie a rozhodovanie otvorenejšie, potvrdili návrhy poslanca Michala Drotována k posilneniu transparentnosti a otvorenosti MČ a výsledky prieskumu TIS Otvorená samospráva 2012. Tušenie sa zmenilo na istotu, keď 1) prednostka poslala návrhy poslanca ku dnu a 2) vedenie MČ neurobilo ŽIADNE opatrenia k náprave nelichotivého 64. miestu našej MČ medzi sto najväčšími samosprávami SR.

Dôsledkom opísanej praxe je, že 1) občan má hlboký deficit zrozumiteľných informácií o dianí v samospráve a 2) bez štúdia podkladov k MZ zväčša nemá šancu pochopiť, o čom sa na MZ rozhoduje a hlasuje. A aj keď podklady preštuduje, nedostane skoro žiadny priestor pre verejnú diskusiu a účasť na rozhodovaní - šanca zmeniť vopred pripravené návrhy rozhodnutí na rokovaní MZ sa blíži k nule.

Pritom MČ ročne vydáva z rozpočtu cca 75 tis. € na tlačený mesačník, televízny magazín a webovú stránku. Lenže o dôležitých verejných záležitostiach tieto obecné médiá pred rozhodovaním MZ informujú len výnimočne - veď kto by stál o informovaných obyvateľov a verejnú diskusiu, no nie? To by sťažovalo výmenné obchody a čachre s prenájmami nebytových priestorov, s prehratými súdnymi spormi, s upúšťaním od vymáhania pohľadávok, s presadzovaním skupinových záujmov do rozpočtu„svojich“ ľudí do dôležitých komisií a mnohé iné veci.

Obsah mesačníka Račiansky výber (RV) určuje cez mediálne oddelenie a redakciu výlučne starosta, bez jeho vedomia a súhlasu sa v mesačníku neobjaví ani slovo. Ak starosta usúdi, že článok obyvateľa alebo poslanca neprospeje jeho imidžu a záujmom, šanca na uverejnenie je mizivá - funguje skrytá a keď to nestačí, aj brutálne otvorená cenzúra. Poslanci si dva roky po voľbách vynútili mediálnu radu zloženú z poslancov a občanov, no rada nemá štatút ani právomoci, je úplne bezzubá a v tejto podobe zbytočná.

Namiesto informovania obyvateľov v predstihu o veciach, ktoré sa budú schvaľovať v MZ, namiesto poskytovania priestoru pre názory obyvateľov a pre verejnú diskusiu, RV slúži ako výkladná skriňa úspechov starostu a MÚ a ako reklamný priestor pre inzerentov. Redakcia RV v maľovaní skutočnosti naružovo a vytváraní ilúzie slobody prejavu nezaostáva za bývalými straníckymi novinami PRAVDA a RUDÉ PRÁVO.

Inak to nie je ani s televíznym Račianskym magazínom (RM) a webovou stránkou obce - popri základných informačných funkciách sú to len ďalšie nástroje self-promotion starostu za verejné peniaze. V RM sa príležitostne dajú nájsť aj vyložené lži, ktoré nikto nedementuje a nestiahne z verejného priestoru ani po ich odhalení... Kto by to aj urobil, keď má šéfka mediálneho oddelenia silnú rodinnú väzbu na starostu?

Nádej získať dôležité informácie má občan na pravidelných stretnutiach s poslancami. To by ale nesmeli ponúkať takýto obraz biedy: na stretnutia chodí len zopár miestnych poslancov, ktorí sú v nejednej záležitosti rovnako „nezasvätení“ ako hŕstka prítomných obyvateľov. Poslanci MsZ hlavného mesta Peter Pilinský a Zuzana Dzivjáková na stretnutia nechodia vôbec, pravidelne chodí len poslankyňa Z BSK Anna Zemanová. Kľúče k dôležitým informáciám držia v rukách starosta a prednostka: na otázky občanov položené cez poslanecké dni odpovedajú síce v riadnom termíne, no odpovede neraz obchádzajú podstatu a sú len byrokratickým odfajknutím zákonnej povinnosti a zahratím otázok do autu.

Ako si vedenie MČ predstavuje účasť občanov na rozhodovaní jasne ukázalo prvé verejné zhromaždenie o úvere 1,3 mil. €: konalo sa v čase, kedy už bolo o výške aj účele úveru rozhodnuté. Občanom ponúklo záblesk ilúzie spolurozhodovania a po ňom rozčarovanie.

Ďalšie udalosti rozčarovanie prehlbovali: starosta a ním vedený úrad postojmi k 1) bezohľadnej výstavbe v našej MČ, 2) ohrozeniu Rače leteckou dopravou, 3) nezmyselným zámerom developerov, 4) zahusťovaniu sídliska Krasňany, 5) dražbám pozemkov a parkovaniu na sidlisku Šajby a i. opakovane dokazovali, že súčasné vedenie MČ má svoj volebný program a oprávnené záujmy obyvateľov na háku.

Zhrnutie jednou vetou:

Samospráva (v Rači) je orchester, ktorý hrá pod taktovkou starostu neraz falošne a v ktorom poslanci hrajú druhé a občania štvrté husle a sú piatym kolom u voza.





Podklady:




Súvisiace články:




10 comments:

  1. Do ulohy 5 kolesa sa obcania napasovali sami, v priemere 20% ucastou na volbach. Demokracia aby fungovala vyzaduje aktivneho obcana, slovaci su po vecsine rezignovani pasivni zavistlivci a potom to tak vyzera.

    Intelektualom odporucam namiesto kritiky systemu skusat aktivovat rezignovanych aby demokraciu rozhybali. Poriadok v krajine slovakom nikto iny neurobi.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ... aj keď v zásade súhlasím, že za úlohu 5. kola u vozu si do značnej miery môžeme my občania sami a že poriadok v krajine za nás nikto iný neurobí, jednako veľkú časť zodpovednosti za status quo v krajine pripisujem politickej elite: pravidlá „demokracie“ nastavila tak asymetricky v neprospech občanov a v prospech, že im často nič než rezignácia a pasivita nezostáva. napríklad:

    1) ak nie je žiadnym kvórom podmienená platnosť volieb, prečo je veľmi tvrdým kvórom podmienená platnosť referenda? 2) prečo si strany neriešia svoje financovanie výlučne z vlastných zdrojov, ale siahajú kradmou rukou aj na zdroje verejné? 3) prečo sa môže občan o mandát poslanca NR SR uchádzať len ako člen strany alebo ako jej rukojemník? atď. atp.

    odporúčanie skúšať aktivizovať rezignovaných sa mi zdá správne rozšíriť na KAŽDÉHO OBČANA, ktorý nechce, aby ho politici a spoza ich chrbta na verejné zdroje siahajúci „podnikatelia“ nemali za úplného blbca a dojnú kravu, ktorá kedykoľvek „podrží“.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. U nás vo Svätom Jure nie je ani tak pasivita občanov, ale nezáujem poslancov a primátora riešiť problémy mesta. Mesto sa rozrastá, ale riešiť problémy nemá záujem nikto iba nadávať na prisťahovalcov. Je to smutné aj v tom, že vybavenosť mesta je na bode mrazu. Modra je menšia a vybavenosť v centre neporovnateľná. Hlavne, že sa chvália poslanci, koľko peňazí ušetrili. Keď pre mesto nič neurobím,tak aj ušetrím.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ... no, u nás sú starosta a niektorí poslanci až príliš čulí :) pravda, tak svojsky: tam, kde to slúži ich záujmom a záujmom ľudí, ktorí ich podporili vo voľbách. Problém Rače je, že za roky bašovania starostov Strniska (HZDS), Bielika (KDH), Zvonára (SMER-SD) a teraz už aj Pilinského (SZ) obyvatelia stratili vieru, že má zmysel sa o niečo rozumné usilovať. Najlepšie sa vždy darilo a darí záujmovým skupinám, ktoré majú najbližšie k aktuálnemu vedeniu obce alebo ktoré obec priamo ovládajú.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. P. S.
    Ak je vo Svätom Jure hlavný problém „nezáujem poslancov a primátora riešiť problémy mesta“, na to je jednoduchý recept: ZVOLIŤ O ROK INÝCH! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. NO, ono je to pekné, že poviete, aby sme volili iných. Problém je v tom, že starí Jurania nikoho nového nezvolia a nepustia a nás nových mladých je tu málo, aby sa to podarilo. Pokúsime sa, ale už teraz bolo povedané, že kandidovať bude zas tento nič nerobiaci a poslanci zrejme budú zas tí istí. Takže nič dobré tu nevzíde ani ďalšie volebné obdobie a to je smutné.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ... viem, že to nie je jednoduché, ale inej cesty niet. Kandidovať môže kto chce, netreba čakať na ponuku polit. strán, no jasnéže treba nominovať ľudí, ktorí dokážu ostatných presvedčiť, že stojí za to dať im šancu.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. U referenda tych 50% ucasti povazujem za spravne. Ak sa o danu otazku/problem nezaujima aspon nadpolovicna vecsina ci uz za alebo proti, tak nema zmysel sa nou zaoberat.

    Uz v beznych volbach mensina (volici SMERov a HZDS) vyse 20 rokov vzdy prehlasuje vecsinu (nevolici). V kazdych volbach aj v tych najblizsich proste volici SMERu dojdu zahlasovat za Benovu a pravicove mudra sveta budu skuvinat, a hundrat a volieb sa nezucastnia.

    Ti najjednoduchsi pochopili volebny system lepsie ako vykvet naroda, za ktory sa povazuju nevolici.

    Ak za znizi kvorum na referendum, tak budu moct prejst take nehoraznosti, o akych sa nam dnes ani nesniva. Lebo to znizene kvorum bude vyhodne aj pre volicov mafie. A tak, ked si SMER da do referendovej otazky veducu ulohu a jedinecnost, mohlo by sa stat, ze mu to demokraticky prejde.

    Rozumny clovek ma IBA dve rozumne moznosti:

    1) vybrat a podporit vzdy to najlepsie z ponuky
    2) alebo kandidovat sam

    "Aby zvitazilo zlo staci, ked dobri ludia neurobia nic!"

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Mas uplnu pravdu. V roku 1998 som nesiel volit. Neurobil som nic. A VYHRALO OTRASNE ZLO. Teraz som bol volit,ale aj tak sa dostali do parlamentu poloblazni.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. ... ak je guláš zo surovín dodávaných polit. stranami nechutný, treba 1) dodať vlastné suroviny a 2) nenechať sa pri varení odstrčiť od kotlíka :).

    OdpovedaťOdstrániť