Vzdáva sa občan tým,
že zvolí poslancov a starostu, svojej účasti na rozhodovaní
o veciach obce?
Úskalím samosprávy je pasivita občanov a bočné úmysly ľudí, ktorí chcú v politike zarobiť, povedal pred časom Viktor Nižňanský. Pred rokom som si položil
otázku, či táto „diagnóza“ stále platí. Dnes, po roku sledovania
miestnej samosprávy očami obyvateľa bez politických ambícií, no s predstavou, ako má vyzerať dobrá správa vecí verejných, ponúkam do
verejného diskurzu svoje postrehy a čiastkové závery.
Už prvé rokovanie miestneho zastupiteľstva (MZ), ktorého som sa zúčastnil v júni 2012, prinieslo ťaživé zážitky: 1) pre občanov boli v zasadačke vyhradené
dva-tri rady stoličiek za chrbtami poslancov MZ a zamestnancov MÚ - nič nemohlo
občanom výrečnejšie ukázať, kde je v hre na samosprávu ich miesto, 2) kým
poslanci MZ a zamestnanci MÚ mali pripravené svačinky, kávu a minerálky,
občanom nikto nepodal ani pohár vody, 3) väčšina bodov programu bola bez
diskusie - poslanci po krátkom odôvodnení rovno hlasovali, 4) občan sa
k bodom rokovania mohol vyjadriť až po súhlase poslancov hlasovaním - táto ponižujúca demonštrácia moci sa opakovala
pred každým príspevkom občana do diskusie!, 5) stalo sa, že starosta
a vicestarosta „nedovideli“ na koniec zasadačky na hlásiaceho sa obyvateľa
a uzavreli diskusiu bez udelenia slova občanovi - dodatočné protesty raz
boli a raz neboli vypočuté...
Po dvoch-troch zastupiteľstvách mi došlo, že 1) starosta,
úradníci MÚ a poslanci MZ (až na výnimky) berú občana ako bezvýznamného
pešiaka na šachovnici samosprávy, zbytočne predlžujúceho rozohranú hru, 2) ideálny
občan na MZ je žiadny občan, tak prečo ho povzbudzovať k účasti úctou, pohodlím
a občerstvením? 3) na rokovaní MZ sa diskusia neočakáva - poslanci všetko
preberajú a dohadujú za zatvorenými dverami komisií MZ a na stretnutí so
starostom deň pred rokovaním, 4) právo hlasovať o udelení slova občanovi si poslanci zakotvili v „Rokovacom poriadku“,
5) ochota vidieť zdvihnutú ruku občana hlásiaceho sa o slovo býva nepriamo
úmerná záujmu starostu, vicestarostu a prednostky neohrozovať diskusiou záležitosti,
na ktorých schválení im zvlášť záleží.
Program rokovania MZ určuje a pripravuje starosta s prednostkou
a pracovníkmi MÚ. Poslanci a občania ho spoznajú len 4 - 5 dní
pred MZ, kedy sa podklady objavia na stránke mestskej časti (MČ) a kedy je
už všetko prakticky rozhodnuté. Pred zverejnením podkladov čo-to o vecnej
stránke prerokovávaných záležitostí vedia len členovia niektorých komisií MZ -
aj to len vtedy, ak ich starosta do komisií predloží.
Rokovania komisií MZ sa konajú s vylúčením verejnosti. Občan
sa ich môže zúčastniť len vtedy, keď o to požiada, svoju účasť zdôvodní a členovia
komisie ju schvália. Zostať na rokovaní komisie občan môže len po dobu
nevyhnutnú na predloženie svojej záležitosti, potom sa musí pobrať kade ľahšie
- kam by sme došli, keby hocijaký pobehaj nakúkal komisii do hrncov?
Hmlisté tušenie, že v samospráve by mali byť pre
obyvateľov informácie dostupnejšie a rozhodovanie otvorenejšie, potvrdili návrhy poslanca Michala Drotována k posilneniu transparentnosti a otvorenosti MČ a výsledky
prieskumu TIS Otvorená samospráva 2012. Tušenie sa zmenilo na istotu, keď 1) prednostka poslala návrhy poslanca ku dnu a 2) vedenie MČ neurobilo ŽIADNE opatrenia k náprave nelichotivého 64. miestu našej MČ medzi sto najväčšími
samosprávami SR.
Dôsledkom opísanej praxe je, že 1) občan má hlboký deficit
zrozumiteľných informácií o dianí v samospráve a 2) bez štúdia podkladov
k MZ zväčša nemá šancu pochopiť, o čom sa na MZ rozhoduje a hlasuje.
A aj keď podklady preštuduje, nedostane skoro žiadny priestor pre verejnú
diskusiu a účasť na rozhodovaní - šanca zmeniť vopred pripravené návrhy rozhodnutí
na rokovaní MZ sa blíži k nule.
Pritom MČ ročne vydáva z rozpočtu cca 75 tis. € na tlačený mesačník, televízny magazín a webovú
stránku. Lenže o dôležitých verejných záležitostiach tieto obecné médiá
pred rozhodovaním MZ informujú len výnimočne - veď kto by stál o informovaných obyvateľov a verejnú diskusiu, no nie? To by sťažovalo
výmenné obchody a čachre s prenájmami
nebytových priestorov, s prehratými súdnymi spormi, s upúšťaním od vymáhania pohľadávok, s presadzovaním skupinových záujmov do rozpočtu a „svojich“ ľudí do dôležitých komisií a mnohé iné veci.
Obsah mesačníka Račiansky výber (RV) určuje cez mediálne
oddelenie a redakciu výlučne starosta, bez jeho vedomia a súhlasu sa
v mesačníku neobjaví ani slovo. Ak starosta usúdi, že článok obyvateľa alebo poslanca
neprospeje jeho imidžu a záujmom, šanca na uverejnenie je mizivá - funguje
skrytá a keď to nestačí, aj brutálne otvorená cenzúra.
Poslanci si dva roky po voľbách vynútili mediálnu radu zloženú z poslancov
a občanov, no rada nemá štatút ani právomoci, je úplne bezzubá a v tejto
podobe zbytočná.
Namiesto informovania obyvateľov v predstihu
o veciach, ktoré sa budú schvaľovať v MZ, namiesto poskytovania
priestoru pre názory obyvateľov a pre verejnú diskusiu, RV slúži ako
výkladná skriňa úspechov starostu a MÚ a ako reklamný priestor pre
inzerentov. Redakcia RV v maľovaní skutočnosti naružovo a vytváraní
ilúzie slobody prejavu nezaostáva za bývalými straníckymi novinami PRAVDA
a RUDÉ PRÁVO.
Inak to nie je ani s televíznym Račianskym magazínom
(RM) a webovou stránkou obce - popri základných informačných funkciách sú
to len ďalšie nástroje self-promotion starostu za verejné peniaze. V RM sa
príležitostne dajú nájsť aj vyložené lži, ktoré nikto nedementuje a nestiahne z verejného priestoru ani po
ich odhalení... Kto by to aj urobil, keď má šéfka mediálneho oddelenia silnú
rodinnú väzbu na starostu?
Nádej získať dôležité informácie má občan na pravidelných
stretnutiach s poslancami. To by ale nesmeli ponúkať takýto obraz biedy:
na stretnutia chodí len zopár miestnych poslancov, ktorí sú v nejednej
záležitosti rovnako „nezasvätení“ ako hŕstka prítomných obyvateľov. Poslanci MsZ
hlavného mesta Peter Pilinský a Zuzana Dzivjáková na stretnutia nechodia
vôbec, pravidelne chodí len poslankyňa Z BSK Anna Zemanová. Kľúče k dôležitým
informáciám držia v rukách starosta a prednostka: na otázky občanov
položené cez poslanecké dni odpovedajú síce v riadnom termíne, no odpovede
neraz obchádzajú podstatu a sú len byrokratickým odfajknutím zákonnej
povinnosti a zahratím otázok do autu.
Ako si vedenie MČ predstavuje účasť občanov na rozhodovaní jasne
ukázalo prvé verejné zhromaždenie o úvere 1,3 mil. €: konalo sa v čase, kedy
už bolo o výške aj účele úveru rozhodnuté. Občanom ponúklo záblesk ilúzie
spolurozhodovania a po ňom rozčarovanie.
Ďalšie udalosti rozčarovanie prehlbovali: starosta
a ním vedený úrad postojmi k 1) bezohľadnej výstavbe v našej MČ, 2) ohrozeniu Rače leteckou dopravou, 3) nezmyselným zámerom developerov, 4) zahusťovaniu sídliska Krasňany, 5) dražbám pozemkov a parkovaniu na sidlisku Šajby a i. opakovane dokazovali, že
súčasné vedenie MČ má svoj volebný program a oprávnené záujmy obyvateľov na
háku.
Zhrnutie jednou vetou:
Samospráva (v Rači) je orchester, ktorý hrá pod taktovkou
starostu neraz falošne a v ktorom poslanci hrajú druhé a občania štvrté
husle a sú piatym kolom u voza.
Podklady:
Súvisiace články:
Do ulohy 5 kolesa sa obcania napasovali sami, v priemere 20% ucastou na volbach. Demokracia aby fungovala vyzaduje aktivneho obcana, slovaci su po vecsine rezignovani pasivni zavistlivci a potom to tak vyzera.
OdpovedaťOdstrániťIntelektualom odporucam namiesto kritiky systemu skusat aktivovat rezignovanych aby demokraciu rozhybali. Poriadok v krajine slovakom nikto iny neurobi.
... aj keď v zásade súhlasím, že za úlohu 5. kola u vozu si do značnej miery môžeme my občania sami a že poriadok v krajine za nás nikto iný neurobí, jednako veľkú časť zodpovednosti za status quo v krajine pripisujem politickej elite: pravidlá „demokracie“ nastavila tak asymetricky v neprospech občanov a v prospech, že im často nič než rezignácia a pasivita nezostáva. napríklad:
OdpovedaťOdstrániť1) ak nie je žiadnym kvórom podmienená platnosť volieb, prečo je veľmi tvrdým kvórom podmienená platnosť referenda? 2) prečo si strany neriešia svoje financovanie výlučne z vlastných zdrojov, ale siahajú kradmou rukou aj na zdroje verejné? 3) prečo sa môže občan o mandát poslanca NR SR uchádzať len ako člen strany alebo ako jej rukojemník? atď. atp.
odporúčanie skúšať aktivizovať rezignovaných sa mi zdá správne rozšíriť na KAŽDÉHO OBČANA, ktorý nechce, aby ho politici a spoza ich chrbta na verejné zdroje siahajúci „podnikatelia“ nemali za úplného blbca a dojnú kravu, ktorá kedykoľvek „podrží“.
U nás vo Svätom Jure nie je ani tak pasivita občanov, ale nezáujem poslancov a primátora riešiť problémy mesta. Mesto sa rozrastá, ale riešiť problémy nemá záujem nikto iba nadávať na prisťahovalcov. Je to smutné aj v tom, že vybavenosť mesta je na bode mrazu. Modra je menšia a vybavenosť v centre neporovnateľná. Hlavne, že sa chvália poslanci, koľko peňazí ušetrili. Keď pre mesto nič neurobím,tak aj ušetrím.
OdpovedaťOdstrániť... no, u nás sú starosta a niektorí poslanci až príliš čulí :) pravda, tak svojsky: tam, kde to slúži ich záujmom a záujmom ľudí, ktorí ich podporili vo voľbách. Problém Rače je, že za roky bašovania starostov Strniska (HZDS), Bielika (KDH), Zvonára (SMER-SD) a teraz už aj Pilinského (SZ) obyvatelia stratili vieru, že má zmysel sa o niečo rozumné usilovať. Najlepšie sa vždy darilo a darí záujmovým skupinám, ktoré majú najbližšie k aktuálnemu vedeniu obce alebo ktoré obec priamo ovládajú.
OdpovedaťOdstrániťP. S.
OdpovedaťOdstrániťAk je vo Svätom Jure hlavný problém „nezáujem poslancov a primátora riešiť problémy mesta“, na to je jednoduchý recept: ZVOLIŤ O ROK INÝCH! :)
NO, ono je to pekné, že poviete, aby sme volili iných. Problém je v tom, že starí Jurania nikoho nového nezvolia a nepustia a nás nových mladých je tu málo, aby sa to podarilo. Pokúsime sa, ale už teraz bolo povedané, že kandidovať bude zas tento nič nerobiaci a poslanci zrejme budú zas tí istí. Takže nič dobré tu nevzíde ani ďalšie volebné obdobie a to je smutné.
OdpovedaťOdstrániť... viem, že to nie je jednoduché, ale inej cesty niet. Kandidovať môže kto chce, netreba čakať na ponuku polit. strán, no jasnéže treba nominovať ľudí, ktorí dokážu ostatných presvedčiť, že stojí za to dať im šancu.
OdpovedaťOdstrániťU referenda tych 50% ucasti povazujem za spravne. Ak sa o danu otazku/problem nezaujima aspon nadpolovicna vecsina ci uz za alebo proti, tak nema zmysel sa nou zaoberat.
OdpovedaťOdstrániťUz v beznych volbach mensina (volici SMERov a HZDS) vyse 20 rokov vzdy prehlasuje vecsinu (nevolici). V kazdych volbach aj v tych najblizsich proste volici SMERu dojdu zahlasovat za Benovu a pravicove mudra sveta budu skuvinat, a hundrat a volieb sa nezucastnia.
Ti najjednoduchsi pochopili volebny system lepsie ako vykvet naroda, za ktory sa povazuju nevolici.
Ak za znizi kvorum na referendum, tak budu moct prejst take nehoraznosti, o akych sa nam dnes ani nesniva. Lebo to znizene kvorum bude vyhodne aj pre volicov mafie. A tak, ked si SMER da do referendovej otazky veducu ulohu a jedinecnost, mohlo by sa stat, ze mu to demokraticky prejde.
Rozumny clovek ma IBA dve rozumne moznosti:
1) vybrat a podporit vzdy to najlepsie z ponuky
2) alebo kandidovat sam
"Aby zvitazilo zlo staci, ked dobri ludia neurobia nic!"
Mas uplnu pravdu. V roku 1998 som nesiel volit. Neurobil som nic. A VYHRALO OTRASNE ZLO. Teraz som bol volit,ale aj tak sa dostali do parlamentu poloblazni.
OdpovedaťOdstrániť... ak je guláš zo surovín dodávaných polit. stranami nechutný, treba 1) dodať vlastné suroviny a 2) nenechať sa pri varení odstrčiť od kotlíka :).
OdpovedaťOdstrániť